• Dostupnosť obecného úradu pre verejnosť

    V súvislosti s opatreniami prijatými proti šíreniu vírusu SARS-CoV-2 bude Obecný úrad v Nesluši pre verejnosť do 31. 01. 2021 zatvorený. V ojedinelých prípadoch je možné dohodnúť si individuálne stretnutie telefonicky.

  • Elektronické služby

    Elektronické služby obec poskytuje prostredníctvom portálu DCOM.

  • Finančné oddelenie

    Finančné oddelenie

    1. zostavuje návrh rozpočtu v spolupráci s ostatnými oddeleniami a vypracováva správu o jeho rozpise pre OZ,
    2. zabezpečuje financovanie úloh a hospodárenie obce v súlade s rozpočtovými pravidlami a ostatnými právnymi predpismi,
    3. na základe zdôvodnených požiadaviek a po schválení starostom obce, resp. OZ vykonáva zmeny a presuny v rozpočte obce a vedie ich evidenciu,
    4. sleduje čerpanie rozpočtu a štvrťročne vypracováva správu o jeho plnení,
    5. vedie evidenciu účelových prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a zabezpečuje predkladanie ich vyúčtovania,
    6. vypracováva zásady obehu účtovných dokladov obce, dozerá na ich dodržiavanie, upozorňuje na nedostatky obehu a navrhuje opatrenia na ich odstránenie,
    7. navrhuje a realizuje nákup finančných investícií (termínované vklady, vkladové certifikáty),
    8. navrhuje použitie prostriedkov mimorozpočtových fondov a ich zapojenie do rozpočtu,
    9. zabezpečuje finančné usporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom SR a štátnymi fondmi,
    10. zabezpečuje finančné usporiadanie vzťahov s organizáciami, ktorých zriaďovateľom je obec,
    11. zostavuje záverečný účet obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov a predkladá ho na schválenie OZ,
    12. zodpovedá za správnu účtovnú evidenciu a správnosť zväčšovania hodnoty obecného majetku,
    13. archivuje rozpočtové a finančné písomnosti podľa platných predpisov a vedie ich v archívnej knihe,
    14. zodpovedá za termínované plnenie finančných operácií,
    15. v spolupráci s ostatnými zamestnancami zostavuje časový plán príjmov a výdavkov podľa jednotlivých mesiacov,
    16. spracováva a predkladá daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za obec,
    17. vyhotovuje záverečnú správu o inventarizácii majetku,
    18. vedie účtovníctvo obce podľa platných predpisov,
    19. vedie evidenciu záväzkov a pohľadávok obce,
    20. vypracováva podklady pre zostavovanie rozpočtu obce a vyhodnotenie jeho plnenia,
    21. vypracováva podklady na sledovanie hospodárenia obce a zostavovanie prehľadov a rozborov o hospodárení,
    22. vypracováva hlásenia a výkazy v oblasti financovania, pre peňažné inštitúcie, úhrady splátok úverov a úrokov z úverov,
    23. vypracováva podklady pre vystavenie záverečného účtu obce,
    24. spracúva individuálnu účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku,
    25. vykonáva priebežnú kontrolu pokladničných operácií,
    26. zabezpečuje agendu dotácií z rozpočtu obce,
    27. spracováva a vyhotovuje výkazy za obec ako právnickú osobu pre daňový úrad, štatistiku, podľa zákona o účtovníctve a pod.,
    28. vedie evidenciu dodávateľských a odberateľských faktúr objednávok a ich úhrady (zabezpečuje ich zverejňovanie na internetovej stránke obce),
    29. vedie evidenciu záväzkov a pohľadávok obce podľa termínov splatnosti,
    30. zabezpečuje styk s bankou,
    31. overuje správnosť cestovných príkazov a likvidáciu cestovných náhrad,
    32. vykonáva inventarizáciu finančných prostriedkov a zdrojov, pohľadávok a záväzkov,
    33. vyhodnocuje a preúčtováva výsledky inventarizácie,
    34. vykonáva pokladničné operácie,
    35. vedie evidenciu a likvidáciu cenín a prísne zúčtovateľných tlačív.
  • Interná smernica č. 1/2021 o kybernetickej bezpečnosti

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    (1) Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (ďalej aj len „smernica“). Cieľom smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „zákon“), je zaistiť ochranu informačných systémov a sietí pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú.

    (2) Dňa 01. 03. 2020 bola obec Nesluša podľa § 17 ods. 3 zákona na základe podnetu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zaradená do registra prevádzkovateľov základných služieb ako prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy.

    (3) Informačný systém verejnej správy je v zmysle § 3 písm. k) druhého bodu zákona č. 69/2018 Z. z. zaradený medzi základné služby.

    Článok 2 - Chránené priestory

    (1) Chránená miestnosť je osobitne určená samostatná miestnosť, ktorá je stavebne alebo inak fyzicky oddelená od zvyšku chráneného priestoru alebo od nechránených priestorov, pričom slúži najmä na centralizovanie aktív a systematické uchovávanie osobných údajov v akejkoľvek elektronickej, písomnej alebo inej forme; za chránenú miestnosť môže byť považovaný aj osobitne zabezpečený odkladací priestor (napr. trezor, iné pevné uzamykateľné priestory); do chránenej miestnosti je regulovaný fyzický prístup zamestnancov a iných osôb a je vo zvýšenej miere zabezpečená prijatím vhodných technických bezpečnostných opatrení, realizovaných prostriedkami fyzickej povahy.

    (2) Ochrana kancelárií:

    1. označenie miestnosti – číselné označenie a spravidla pri kanceláriách aj označenie zamestnancov  využívajúcich chránenú miestnosť titulom, menom, priezviskom a funkciou v organizácii,
    2. počet vstupných dverí – každá chránená miestnosť má vlastné vstupné dvere,
    3. konštrukcia dverí – pevné, uzamykateľné,
    4. zabezpečenie vstupných dverí – pridelením kľúča,
    5. zabezpečenie okien – okná nie sú zabezpečené zvýšenou mechanickou ochranou,
    6. ochrana vstupu v pracovnej dobe – prístup je umožnený len príslušným pracovníkom, cudzie osoby môžu do miestnosti vstupovať len v sprievode,
    7. bezpečnostné opatrenia – ochrana objektu, dostatočné zabezpečenie vstupu do chránených priestorov, obmedzenie prístupu do kancelárie iba pre konkrétneho zamestnanca.

    (3) Ochrana serverovne:

    1. označenie miestnosti – bez označenia,
    2. počet vstupných dverí – jedny,
    3. konštrukcia dverí – pevné, uzamykateľné,
    4. zabezpečenie vstupných dverí – pridelením kľúča,
    5. zabezpečenie okien – okná nie sú zabezpečené zvýšenou mechanickou ochranou,
    6. zabezpečenie priestoru serverovne – požiarnym hasiacim prístrojom,
    7. ochrana vstupu v pracovnej dobe – nepovolané osoby smú do serverovne vstupovať len v sprievode oprávnenej osoby,
    8. bezpečnostné opatrenia – ochrana objektu, dostatočné zabezpečenie vstupu do chránených priestorov, obmedzenie prístupu do miestnosti len na nevyhnutný okruh oprávnených osôb a ďalších fyzických osôb zabezpečujúcich údržbu a technickú podporu v sprievode oprávnených osôb,
    9. vlastní zamestnaci – iba správca informačných technológií bez obmedzenia,
    10. upratovacia služba a návštevy – bez prístupu.

    (4) Kontrola pohybu v chránených priestoroch:

    1. vlastní zamestnanci – bez obmedzenia v rámci pridelených oprávnení a kľúčov od miestností, v ktorých vykonávajú pracovné činnosti,
    2. zamestnanci externých dodávateľov – pohyb výlučne pod dohľadom povereného zamestnanca obce,
    3. upratovacia služba – do niektorých chránených miestností môže byť zamietnutý prístup (napr. serverovňa),
    4. správca budovy – iba na základe vopred oznámenej žiadosti a za prítomnosti povereného zamestnanca obce.

    Článok 3 - Politika používania informačných technológií

    (1) Správca informačných technológií (ďalej len „správca):

    1. inštaluje systémové programy (predovšetkým operačné systémy),
    2. manipuluje s diskovými médiami a tlačiarňami,
    3. je zodpovedný za plnú prevádzkyschopnosť systémových prostriedkov a nástrojov,
    4. na základe povolení zriaďuje nové používateľské kontá, prideľuje pre ne základné prístupové práva, preveruje oprávnenosť prístupových práv a používateľských kont a na základe povolenia ruší používateľské kontá. Pri prideľovaní prístupového práva sa uplatňuje nasledujúci postup:
      1. žiadosť – používateľ prostredníctvom starostky obce požiada o pridelenie prístupu;
      2. schválenie – starostka obce žiadosť schváli alebo zamietne;
      3. pridelenie prístupu – správca na základe pokynu od starostky obce pridelí prístup,
    5. zodpovedá za zálohovanie a archiváciu systémových a používateľských dát v zdieľanom priestore, za archív a vedenie evidencie záložných médií a ich bezpečné uloženie,
    6. pravidelne kontroluje stav technických súčastí informačného systému,
    7. raz týždenne nastavuje a kontroluje stav serverov,
    8. podľa požiadaviek bezpečnostnej politiky nastavuje prístupové práva na aktívnych sieťových prvkoch a komunikačných zariadeniach,
    9. pravidelne monitoruje stav siete pomocou programových nástrojov pre riadenie siete,
    10. udržuje v aktuálnom stave informácie o topológii siete, aktívnych a pasívnych prvkoch, o ich parametroch a nastaveniach,
    11. zriaďuje, eviduje a ruší kontá používateľov a skupín, pravidelne preveruje oprávnenosť používateľských kont, prípadne prístupových práv,
    12. rieši havarijné stavy, obnovuje dáta, funkčnosť databáz a konzultuje neštandardné stavy s dodávateľskými firmami,
    13. testuje a nasadzuje nové databázové softvéry, prípadne ich update a upgrade,
    14. zálohuje databázy a kontroluje pravidelnosť a spoľahlivosť prevádzky z hľadiska obnovy databáz po poškodení dát a obnovy databáz k dátumu,
    15. kontroluje v logovacích súboroch oprávnenosť vstupu do databázy (ochrana pred neoprávneným vstupom), zisťuje či bola prekonaná bezpečnostná brána a v prípade, že bola prekonaná, preveruje postup jej prekonania,
    16. spolupracuje s ostatnými oddeleniami pri testovaní, výberovom konaní pre nový softvér. Tvorí a spolupodieľa sa na tvorbe návrhov smerníc, upresnení a školení súvisiacich s bezpečnosťou informačných systémov,
    17. nastavuje bezpečnostné charakteristiky pre jednotlivé komponenty informačného systému vrátane komunikačných prvkov,
    18. vyhodnocuje a spravuje kontrolné záznamy,
    19. vykonáva bezpečnostné školenia používateľov,
    20. kontroluje fyzickú bezpečnosť počítačového vybavenia a serverovne, archívnych médií a výstupných zariadení (tlačiarne, zapisovače, atď.),
    21. kontroluje prístup k zariadeniam systému,
    22. kontroluje bezpečné uloženie záložných médií a archívov,
    23. kontroluje a spravuje systém prihlasovania užívateľov a stanovuje maximálnu dobu životnosti hesiel podľa bezpečnostnej politiky,
    24. riadi a zabezpečuje päťročnú archiváciu súborov týkajúcich sa bezpečnostných záznamov operačného systému a dôležitých aplikácií,
    25. analyzuje prieniky do informačných systémov, vytvára, optimalizuje a spravuje bezpečnostnú politiku,
    26. odstraňuje technické poruchy a závady na zariadeniach IT a to buď svojpomocne, napr. výmenou súčiastky, časti dielu alebo celého dielu za nový v rámci záručných podmienok, alebo formou doručenia chybného zariadenia do príslušného servisného strediska alebo dohovoru o oprave cez dodávateľa daného zariadenia,
    27. realizuje technické prepojenia lokálnych počítačových sietí na súčastiach a pracoviskách,
    28. pripája zariadenia IT do elektrickej siete napájania a do počítačovej siete/prepája jednotlivé zariadenia IT medzi sebou,
    29. vykonáva previerku zariadení IT, ktoré podliehajú pravidelnému technickému auditu.

    (2) Používateľ informačných technológií

    1. používa počítač, operačný systém na ňom nainštalovaný, ako aj všetky aplikácie, na ktoré dostal oprávnenie,
    2. prihlasuje sa do počítačovej siete a používa zdieľané súbory, databázy, aplikácie, tlačiarne, či iné zariadenia podľa práv, ktoré mu boli pridelené jeho priamym nadriadeným,
    3. je preukázateľne poučený o povinnosti dodržiavať túto smernicu a riadiť sa ňou pri svojej práci,
    4. riadi sa pokynmi správcu a obracia sa naňho v prípade závad, porúch a mimoriadnych situácií,
    5. dbá na ochranu spracovávaných dát,
    6. počítače a ostatné zariadenia informačných technológií používa výhradne na služobné účely vyplývajúce z jeho popisu pracovnej činnosti,
    7. na iné účely použitia zariadení informačných technológií potrebuje písomný súhlas starostky obce,
    8. je povinný chrániť prístupové heslá k informačnému systému, operačnému systému, pošte, vzdialenému prístupu a iným heslom chráneným prístupom,
    9. zariadenia sú k perifériám zverené bez obmedzovania prístupu a bez obmedzenia internetu, pričom sa predpokladá, že používateľ si je po zaškolení vedomý rizík vyplývajúcich z používania tohto zariadenia,
    10. technika obsahuje antivírový softvér, ktorý sa sám aktualizuje a aktualizácie operačného systému sa preberajú a inštalujú automaticky,
    11. v prípadne upozornenia používateľa na spustenie aktualizácie operačného systému, je nutné túto aktualizáciu v čo najbližšom možnom čase vykonať,
    12. pri akejkoľvek zmene, týkajúcej sa používateľa, majúcej vplyv na používanie softvéru sa postupuje podaním novej žiadosti podľa odseku 1, písm. d).

    (3) Používateľ internetu je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto, resp. iným spôsobom umožnený prístup do celosvetovej počítačovej siete Internet.

    (4) Používateľ intranetu je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto a heslo, na základe ktorého mu bol umožnený prístup do vnútropodnikovej siete.

    (5) Používateľom elektronickej pošty (e-mailu) je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto na používanie elektronickej pošty.

    (6) Používateľom elektronickej registratúry je zamestnanec prevádzkovateľa, ktorému bolo pridelené používateľské konto, na základe ktorého mu bolo umožnené používanie elektronickej registratúry.

    (7) Za zamestnanca sa pre účely tejto smernice považujú všetci kmeňoví zamestnanci prevádzkovateľa, ale aj externí zamestnanci, ktorí majú s prevádzkovateľom pracovnoprávny vzťah, prípadne iný zmluvný vzťah. Na vstup do informačného systému je každému pridelené prihlasovacie meno a heslo.

    Článok 4 - Používanie hardvéru

    (1) Na pracoviskách prevádzkovateľa sa používa iba taký hardvér, ktorý je schválený starostkou obce a je evidovaný v evidencii majetku obce.

    (2) Akýkoľvek iný hardvér sa zakazuje používať.

    (3) Zakazuje sa akýkoľvek zásah do hardvéru alebo jeho konfigurácie, jeho svojvoľné premiestňovanie, či výmena. Výkonom tejto činnosti je poverený správca.

    (4) Používatelia, ktorým boli zverené alebo zapožičané prenosné notebooky, telefóny, prípadne akékoľvek iné zariadenia, sú povinní s nimi nakladať tak, aby nedošlo k ich strate, zneužitiu či krádeži, nesmú ich požičať, prenechať, odovzdať tretej osobe, či u tretej osoby takéto zariadenie založiť formou záložného práva.

    (5) Poruchy hardvéru sa nahlasujú správcovi, ktorý sa okamžite, prípadne podľa dohody postará o nápravu, opravu alebo výmenu poruchového hardvéru.

    (6) Kľúčové servery sú umiestnené v serverovni.

    (7) Servery sú k elektrickému rozvodu pripájané cez UPS záložné zdroje.

    (8) Na serveroch sa pravidelne vykonávajú aktualizácie operačného systému a programov.

    (9) Kontrola dátových diskov aj antivírová kontrola sa vykonáva podľa plánu kontrol.

    (10) Zálohovanie sa vykonáva v čase mimo pracovnej doby, prípadne v čase najnižšieho používania a to dvojúrovňovo. Prvá záloha sa ukladá na vnútorný disk servera, ale nie na disk, kde je umiestnená databáza IS. Druhá záloha sa vytvorí po ukončení zálohovania skopírovaním zálohy na archívne úložisko. Tým sa zároveň kontroluje jej použiteľnosť.

    (11) Zálohy databáz informačného systému sa archivujú na samostatných offline diskoch.

    (12) Zálohy databáz sa udržujú v archíve minimálne týždeň. Okrem toho sa archivuje aj niekoľko mesačných záloh.

    Článok 5 - Používanie softvéru

    (1) Pri práci s počítačom je zakázané pracovať s iným softvérom, než aký bol nainštalovaný, resp. schválený.

    (2) Používateľ používa len taký softvér, na ktorého používanie má podľa schválenia nárok.

    (3) Pri akejkoľvek zmene týkajúcej sa používateľa, ktorá má vplyv na používanie softvéru, je používateľ povinný požiadať starostku obce o vykonanie takejto zmeny.

    (4) Po zakúpení softvér inštaluje správca, alebo zamestnanci dodávateľskej firmy za prítomnosti správcu.

    (5) Poruchu softvéru sa nahlasujú správcovi. Ten sa okamžite, prípadne podľa dohody postará o nápravu poruchy softvéru.

    (6) Na hardvérovom vybavení sa zakazuje používať, uchovávať alebo distribuovať akýkoľvek nelegálny softvér a iné nedovolené údaje.

    Článok 6 - Používanie služieb internetu, intranetu a elektronickej pošty a registratúry

    (1) Prevádzkovateľ používa alebo môže používať softvér a systémy, ktoré umožňujú monitorovať a zaznamenávať všetky použitia celosvetovej počítačovej siete Internet a elektronickej pošty. Systémy môžu zaznamenávať prístup na webové stránky, diskusné skupiny, použitie elektronickej pošty, prenos súborov medzi prevádzkovateľom a inými subjektami.

    (2) Používateľ Internetu a elektronickej pošty musí vedieť, že prevádzkovateľ má právo v súlade s platnou legislatívou preverovať použitie týchto prístupov.

    (3) Prevádzkovateľ má právo nariadiť kontrolu všetkých dát a akýchkoľvek súborov, ktoré sú uložené na lokálnych diskoch počítačov používateľov, alebo v ich domovských adresároch na serveroch prevádzkovateľa.

    (4) Zakazuje sa zobrazovanie, archivovanie, uchovávanie, rozširovanie, spracovávanie alebo zaznamenávanie akéhokoľvek obrázku, či dokumentu s jednoznačným sexuálnym obsahom.

    (5) Zakazuje sa používať elektronickú poštu na posielanie, preposielanie a rozširovanie pošty zábavného charakteru a charakteru, ktorý priamo nesúvisí s výkonom pracovnej činnosti.

    (6) Prístup na Internet a elektronickú poštu sa nesmie vedome použiť na porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    (7) Akýkoľvek softvér alebo súbor získaný prostredníctvom Internetu a uložený na lokálnej sieti prevádzkovateľa, alebo na lokálnom disku používateľa, sa stáva majetkom prevádzkovateľa. Všetky takéto súbory, dokumenty alebo softvér, sa môžu používať výhradne spôsobom, ktorý je v súlade s udelenými licenciami, autorskými právami, resp. ich odsúhlasil správca a musia priamo súvisieť s pracovnými povinnosťami používateľa.

    (8) Zakazuje sa získavanie a následné ukladanie zábavného softvéru alebo hier, videí, obrázkov a zvukových súborov z Internetu alebo prostredníctvom elektronickej pošty, hranie hier na Internete. Takisto sa zakazuje rozširovanie akéhokoľvek softvéru či údajov, ktoré sú majetkom prevádzkovateľa bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu.

    (9) Používateľom Internetu a elektronickej pošty sa zakazuje využívať svetovú počítačovú sieť Internet a elektronickú poštu na zámerné rozširovanie akýchkoľvek vírusov, červov, trójskych koní alebo iného škodlivého softvéru. Takisto používateľ nesmie využiť či zneužiť prístup na Internet či elektronickú poštu na vyradenie, preťaženie alebo oklamanie akéhokoľvek počítačového systému alebo počítačovej siete a tým narušiť súkromie alebo bezpečnosť iného používateľa či spoločnosti.

    (10) Vyjadrovať sa v mene prevádzkovateľa, alebo jeho súčastí do akýchkoľvek diskusných skupín môžu len zamestnanci, ktorí sú riadne poverení komunikáciou s médiami. Ostatní používatelia Internetu a elektronickej pošty sa môžu zúčastňovať na diskusiách a fórach v priebehu pracovnej doby, ak sa to vzťahuje na ich odbornú činnosť, ale v tom prípade vystupujú ako jednotlivci vo vlastnom mene a sú povinní informovať ostatných zúčastnených, že nie sú oprávnení vystupovať v mene prevádzkovateľa, alebo jeho súčastí. Pri účasti v týchto diskusiách a fórach je používateľ Internetu a elektronickej pošty povinný zdržať sa akýchkoľvek politických, náboženských, rasových prejavov, prejavov neznášanlivosti a prejavov urážajúcich ľudskú dôstojnosť, či prejavov týkajúcich sa trestnej činnosti.

    (11) Používateľ Internetu, intranetu a elektronickej pošty nesmie zverejňovať údaje a dôverné informácie o prevádzkovateľovi. Používatelia Internetu a elektronickej pošty môžu počas obednej alebo inej prestávky, alebo po pracovnej dobe využívať prístup na Internet a elektronickú poštu pre prieskum alebo prezeranie informačných zdrojov nesúvisiacich s náplňou práce len so súhlasom starostky obce a za predpokladu, že budú dodržané všetky ustanovenia tejto smernice. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    (12) Prevádzkovateľ je v zmysle príslušných zákonných ustanovení povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní všetky dostupné záznamy, týkajúce sa prístupu na Internet, intranet a elektronickú poštu príslušného používateľa Internetu a elektronickej pošty.

    (13) Používateľ Internetu a elektronickej pošty sa musí riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi, autorským právom, či obchodnými značkami.

    (14) Používateľ elektronickej registratúry má vlastný účet do registratúry a heslo s ktorým sa prihlasuje do systému.

    (15) Zamestnanec podateľne má právo prezerať, skenovať a archivovať všetku prijatú poštu.

    Článok 7 - Narušenie technicko-softvérovej bezpečnosti

    (1) Správca zabezpečuje správu, údržbu, servis a ďalšie činnosti spojené s prevádzkovaním informačného systému, rieši všetky požiadavky obsluhy, prijíma informácie o poruchách aj bezpečnostných incidentoch.

    (2) Zamestnanec pri podozrení z narušenia bezpečnosti zvereného počítača alebo v prípade výskytu bezpečnostného incidentu upovedomí o tejto skutočnosti správcu a spolupracuje s ním na náprave alebo riešení incidentu.

    (3) Pri odstraňovaní porúch kľúčových komponentov informačného systému je správca oprávnený vyhlásiť technickú odstávku na nevyhnutný čas potrebný na odstránenie poruchy.

    (4) Bezpečnosť databáz a aplikácií zabezpečuje správca v spolupráci s poverenými pracovníkmi jednotlivých pracovísk.

    (5) Riešenie nepredvídaných udalostí informačného systému je štandardne zabezpečené správcom informačných technológií počas pracovnej doby 7.00 – 15.00.

    (6) V prípade nepredvídanej situácie je správca oprávnený (podľa možnosti po predchádzajúcom upozornení používateľov) vyhlásiť technickú odstávku systému na nevyhnutný čas, potrebný pre riešenie udalosti.

    (7) Riešenie každého bezpečnostného incidentu musí byť správcom primerane zdokumentované. Dokumentuje sa predovšetkým príčina vzniku incidentu (pokiaľ je známa), dôsledky, všetky opatrenia prijaté pri riešení incidentu a ich účinnosť, ako aj zistené nedostatky v existujúcom pláne pre prípad nepredvídanej situácie.

    (8) Priority pri riešení bezpečnostného incidentu:

    1. bezodkladné obnovenie bežnej prevádzky informačného systému aspoň v núdzovom režime, zabezpečenie ochrany údajov, zachovanie dôkazového materiálu nevyhnutného na ďalšiu analýzu príčin vzniku bezpečnostného incidentu,
    2. zistenie príčin, ktoré viedli k vzniku bezpečnostného incidentu,
    3. určenie zodpovednosti za vznik bezpečnostného incidentu a vyvodenie dôsledkov,
    4. zovšeobecnenie zistených skutočností a návrh opatrení na zabránenie opakovanému výskytu bezpečnostného incidentu.

    (9) Preventívne opatrenia:

    1. správca alebo poverená externá dodávateľská firma sú povinní pravidelne vykonávať základnú preventívnu kontrolu kľúčových komponentov informačného systému (testovanie systému, odstránenie nepotrebných súborov, posúdenie rýchlosti zapĺňania pamäťovej kapacity, množstvo a vek životnosti médií používaných na zálohovanie, previerka na výskyt nových programov v systéme, vyčistenie komponentov systému a podobne). Na tento účel je možné vyhlásiť odstávku systému na nevyhnutne potrebnú dobu. Termín odstávky sa stanoví tak, aby čo najmenej narušil bežnú činnosť používateľov. O tomto termíne sa používatelia oboznámia s dostatočným predstihom;
    2. správca je povinný pravidelne vykonávať základnú preventívnu kontrolu zameranú na preverenie funkčnosti komponentov nevyhnutných pre riešenie nepredvídaných situácií (zariadenie pre zálohovanie a obnovu údajov, médiá so záložnými kópiami údajov a programov, záložné zdroje, aktuálnosť zálohovaných prístupových hesiel a ďalších uchovávaných parametrov systému);
    3. správca pomáha používateľom na jednotlivých pracoviskách riešiť problémy, ktoré sa objavia pri práci so systémom. V prípade opakovaného výskytu problémov z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie, resp. schopností užívateľa pracovať s informačným systémom, je správca oprávnený upozorniť starostku obce na zistené nedostatky a potrebu nápravy.

    (10) Prístup do priestorov centrálneho servera má len správca a starostka obce, ostatné osoby sa môžu v týchto priestoroch zdržiavať len so súhlasom správcu alebo starostky obce.

    (11) V prípade, že sa na pracovnej ploche používateľa zobrazí varovanie, že sa na zariadení nachádza vírus, používateľ nesmie toto varovanie ignorovať. V prípade zavírenia pevného disku, USB kľúča a pod., používateľ túto skutočnosť bezodkladne oznámi správcovi, prípadne po konzultácii s ním vykoná antivírové čistenie príslušného pamäťového média. V prípade objavenia vírusu v prijatej elektronickej pošte používateľ o tejto udalosti bezodkladne upovedomí správcu. V žiadnom prípade zavírenú elektronickú poštu neposiela inému adresátovi, a na svojej pracovnej stanici ju uchová len dočasne a len na žiadosť správcu (na účely ďalšej analýzy prieniku vírusu do systému).

    (12) Používateľ pracovnej stanice zaznamená a ohlási správcovi každú odchýlku od bežnej činnosti pracovnej stanice, predovšetkým nasledovné udalosti:

    1. hlásenia chýb operačného systému a aplikácií, s ktorými používateľ pracuje (presný prepis chybového hlásenia) spolu so stručným popisom situácie (vykonávaných akcií), počas ktorej sa toto hlásenie vyskytlo,
    2. problémy s technickými zariadeniami pracovnej stanice spolu s popisom situácie, počas ktorej k problémom došlo (popis akcií, zadávaných údajov alebo viditeľných javov, ktoré predchádzali, resp. nasledovali výskyt problému).

    (13) Používateľ pri práci na vlastnej pracovnej stanici alebo pri dočasnom používaní pracovnej stanice pridelenej inému užívateľovi zaznamená a bezodkladne ohlási správcovi a pridelenému používateľovi pracovnej stanice každú udalosť, ktorá by mohla indikovať porušenie bezpečnosti informačného systému, predovšetkým však nasledovné udalosti:

    1. výskyt vírusu (prepis varovného hlásenia),
    2. únik údajov s informáciou, aké informácie unikli, kam a ako,
    3. odcudzenie médií s údajmi z pracovnej stanice,
    4. odcudzenie technických zariadení pracovnej stanice,
    5. neoprávnený zásah do technických zariadení pracovnej stanice,
    6. neoprávnený zásah do programového vybavenia pracovnej stanice (vrátane výskytu nových súborov alebo adresárov na disku pracovnej stanice) alebo do nastavenia jeho parametrov (napr. nastavené zdieľanie disku alebo adresárov pracovnej stanice).

    (14) Používatelia sú povinní spolupracovať so správcom pri objasňovaní príčin výskytu bezpečnostných problémov, aby mohli byť následne vykonané opatrenia, ktoré môžu v budúcnosti zabrániť výskytu podobnej situácie.

    (15) Používateľ internetu, intranetu, elektronickej pošty a elektronickej registratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných zo zdrojov prevádzkovateľa. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    Článok 8 - Preventívne opatrenia proti narušeniu technicko-softvérovej bezpečnosti

    (1) Preventívne patrenia proti havárií informačného systému spôsobené technickou chybou niektorého komponentu centrálneho počítača (serveru):

    1. zabezpečenie záložných zdrojov s automatickým vypnutím počítača,
    2. monitorovanie činnosti serverov, kontrola chybových hlásení,
    3. používanie hotswap diskových polí,
    4. zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na obnovu informačného systému (podľa možnosti obmieňať server každých päť rokov),
    5. zachovávanie pravidla: novší server sa stáva hlavným, starší záložným,
    6. zálohovanie údajov.

    (2) Preventívne opatrenia proti vírusovej infiltrácii:

    1. zabezpečenie antivírovej ochrany,
    2. inštalácia len autorizovaných programov oprávnenými zamestnancami,
    3. preverovanie cudzích nosičov (CD, DVD, USB disky...),
    4. nepripájanie nepreverených počítačov do LAN bez vedomia správcu,
    5. odpájanie nepoužívaných pasívnych rozvodov od aktívnych prvkov LAN,
    6. mazanie nevyžiadaných e-mailových príloh bez otvárania,
    7. sledovanie aktuálneho diania na LAN a v sieti internet.

    (3) Preventívne opatrenia proti neautorizovanému vstupu z internetu:

    1. zákaz spúšťania programov z prostredia internetu nepodpísaných certifikačnou autoritou,
    2. zákaz sťahovania neautorizovaných programov z prostredia internetu,
    3. kontrola a vyhodnocovanie log súborov firewallu, routerov, antivírového programu a pod.,
    4. zabezpečenie súborovej integrity operačných systémov a obnovy poškodených alebo infikovaných údajov zo záloh,
    5. zvýšenie bezpečnosti firewallov,
    6. nastavenie šifrovaných prenosov v LAN,
    7. pre prípadný prístup z internetu do lokálnej siete používať výhradne zabezpečenú VPN,
    8. inštalácia doplnkových programov, ktoré eliminujú možnosť napadnutia počítača.

    (4) Technické narušenie alebo zlyhanie bezpečnosti zariadenia v informačnom systéme (pamäť počítača, procesor, CD/DVD, harddisk, WiFi zariadenie...) je nutné nahlásiť správcovi.

    (5) Dôležité aktívne prvky siete je nutné chrániť záložnými zdrojmi elektrickej energie so stabilizátorom sieťového napätia kvôli ochrane pred poruchami napájania.

    (6) Preventívne opatrenia pred poruchami aktívnych prvkov siete:

    1. monitorovanie činnosti,
    2. zabezpečenie dostatočnej kapacity,
    3. pripájanie prostredníctvom záložného zdroja,
    4. zabezpečenie dostatočnej ochrany pred nepovolaným prístupom.

    (7) Ako preventívne opatrenie pred poruchou pasívnej časti siete premeriavať kabeláž, zásuvky a konektory.

    (8) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou databáz:

    1. sledovanie konfiguračných súborov,
    2. monitorovanie a včasná reakcia na hlásenia programov,
    3. denná kontrola chybových hlásení aplikácií a databázy.

    (9) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou aplikácií:

    1. sledovanie hlásení aplikácií a zaznamenávanie postrehov používateľov,
    2. sledovanie konfiguračných súborov,
    3. monitorovanie a včasná reakcia na hlásenia,
    4. denná kontrola chybových hlásení aplikácií.

    (10) Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriou pracovných staníc:

    1. používanie výhradne autorizovaných programov,
    2. inštalácia antivírových programov,
    3. inštaláciu nových programov smie vykonať len správca,
    4. používatelia nesmú zasahovať do konfiguračných súborov,
    5. chybové hlásenia sú používatelia povinní hlásiť správcovi,
    6. záloha dát na určené média,
    7. za zálohy, prevádzku a bezpečnosť zodpovedá používateľ.

    (11) Preventívne opatrenia proti mimoriadnym udalostiam spôsobeným vplyvom zvyškových rizík:

    1. zabezpečenie niekoľkonásobných záložných kópií,
    2. kontrola splnenia protipožiarnych opatrení,
    3. kontrola osôb pri vstupe do priestorov prevádzkovateľa,
    4. inštalácia elektronického zabezpečovacieho systému, bezpečnostných mreží, dverí,
    5. zabezpečenie overenia osôb pri vstupe do chránených priestorov,
    6. v prípade vyradenia aktív informačných systémov z činnosti zvolať krízový štáb,
    7. koordinácia činnosti podľa bezpečnostných záverov,
    8. aktivácia záložného pracoviska,
    9. kontrola úplnosti systému na záložnom pracovisku,
    10. spustenie záložnej prevádzky,
    11. odstránenie škody na pôvodnom pracovisku,
    12. po obnovení funkčnosti vrátenie činnosti na pôvodné pracovisko,
    13. v prípade napadnutia len časti aktív informačného systému presunúť aktíva do vyhovujúcich priestorov, inštalovať záložné databázy a pripojenia, ak sú nutné, spustiť prevádzku,
    14. po odstránení dôsledkov vrátiť činnosť do stavu pred udalosťou.

    Článok 9 - Všeobecné pravidlá bezpečnosti informačných technológií

    (1) Používateľ je oprávnený pracovať s počítačom, softvérom a údajmi potrebnými pre výkon jeho činnosti iba v súlade s pridelenými právami a oprávneniami.

    (2) Je zakázané poskytovať tretím osobám špecifické informácie o používateľoch informačného systému, ktoré by mohli byť zneužité pre neoprávnený prístup k údajom a programom, najmä identifikácie a autentifikácie, rozsah oprávnení a práv a heslá používateľov.

    (3) Každý používateľ má pridelené svoje prihlasovacie meno a heslo, ktoré musí zachovať v tajnosti. Tieto mená a heslá pomáhajú stanoviť osobnú zodpovednosť. Zakazuje sa spoločné používanie prihlasovacích mien a hesiel viacerými používateľmi. V prípade nebezpečia prezradenia je potrebné heslo okamžite zmeniť.

    (4) Používateľ je plne zodpovedný za svoje heslo, nesmie byť ľahko uhádnuteľné, alebo odvoditeľné. V prípade zabudnutia hesla, si používateľ v súčinnosti so správcom dohodne vytvorenie nového hesla.

    (5) V záujme zaistenia bezpečnosti svojich počítačov, počítačových sietí a softvérového vybavenia majú zamestnanci nainštalované rôzne programy (napr. firewall, proxy server, antivírusové prostriedky), monitorovacie systémy pre Internet a elektronickú poštu a bezpečnostné systémy. Zamestnancom sa zakazuje vyraďovať z činnosti, narúšať, prekonávať alebo obchádzať ktorékoľvek bezpečnostné zariadenie alebo systém.

    (6) Svojvoľné zapájanie sieťových prvkov ako WiFi router, mobilný internet a pod., ktoré neboli písomne schválené správcom, sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a napĺňa podľa zákona podstatu kybernetického útoku. Prevádzkovateľovi vzniká povinnosť takýto incident nahlásiť Najvyššiemu bezpečnostnému úradu, ktorý ho následne prešetrí.

    (7) Sieťové prvky je oprávnený inštalovať, konfigurovať a zapájať správca, alebo poverená firma za prítomnosti správcu.

    (8) Súbory, ktoré obsahujú citlivé (dôverné) údaje, musia byť pri akomkoľvek prenose prostredníctvom Internetu zašifrované. V tomto smere bude používateľovi nápomocný správca.

    (9) Pri opustení pracoviska je potrebné vylúčiť akúkoľvek možnosť neoprávneného prístupu tretích osôb k dátam a manipulácie s nimi. V prípade, že používateľ, či správca zistí pokus o narušenie bezpečnosti, týkajúce sa ochrany dát, je povinný takémuto pokusu podľa svojich schopností a možností zabrániť a okamžite o tom informovať starostku obce.

    (10) V prípade prítomnosti zástupcu servisnej alebo dodávateľskej firmy je starostka obce povinná určiť zamestnanca, ktorý bude zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním ustanovení tejto smernice zo strany zástupcov servisných alebo dodávateľských firiem.

    (11) V prípade poruchy zariadenia informačných technológií, ktoré by mohlo obsahovať dáta, musí správca pred odovzdaním tohto zariadenia do opravy odstrániť všetky možné médiá, na ktorých by sa mohli nachádzať údaje (pevné disky, CD, DVD média a pod.).

    (12) Ak je poškodený pevný disk, správca je povinný dať zástupcovi servisnej firmy podpísať čestné prehlásenie o mlčanlivosti, ktoré bude súčasťou zmluvy, prípadne objednávky.

    (13) Bez predchádzajúceho písomného súhlasu správcu je zakázané poskytovať v akejkoľvek forme akékoľvek údaje, dáta, databázy či prehľady o informačných systémoch iným osobám a organizáciám.

    (14) Správca zabezpečí inštaláciu, prevádzku a priebežnú aktualizáciu antivírusového systému pre všetky počítače, ktoré používajú zamestnanci prevádzkovateľa.

    (15) Každý bezpečnostný incident, ktorý sa vyskytne na hardvéri, softvéri alebo zariadeniach počítačovej siete, musí byť okamžite ohlásený podľa jeho povahy správcovi. Dokumentáciu o všetkých bezpečnostných incidentoch, ktoré sa vyskytli sa vedú v denníku incidentov.

    (16) Správca bez predchádzajúceho informovania starostky obce nepoverí osobu ani firmu na vstup do priestorov. Akýkoľvek pokus o vstup, s odvolaním sa na informačné technológie bez predchádzajúceho informovania zo strany správcu, sa považuje za bezpečnostný incident.

    (17) Pri podozrení na takúto skutočnosť je to zamestnanec povinný okamžite hlásiť ako pokus o bezpečnostný incident starostke obce aj správcovi.

    (18) Všeobecne platí, že všetko, čo nie je výslovne povolené – je zakázané!

    Článok 10 - Práca s citlivými a osobnými dátami

    (1) Všetci zamestnanci sú povinní manipulovať s dátami a dátovými nosičmi obsahujúcimi citlivé informácie tak, aby sa nedostali do rúk nepovolaných osôb. Porušenie tohto ustanovenia je závažným porušením pracovnej disciplíny a môže mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca.

    (2) Zásady spracúvania údajov sú základnými mantinelmi, v rámci ktorých sa konkrétne spracúvanie osobných údajov fyzickej a právnickej osoby posudzuje a vykonáva. Cieľom zásad spracúvania údajov je vykonávanie spracúvania údajov tak, aby boli rešpektované práva dotknutých osôb a aby spracúvaním údajov nedochádzalo k porušovaniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do práva na ochranu súkromia. Patria medzi ne:

    1. zásada zákonnosti – osobné a citlivé údaje možno spracúvať len zákonným spôsobom a tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv dotknutej osoby,
    2. zásada obmedzenia účelu – údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom,
    3. zásada minimalizácie osobných údajov – spracúvané údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú,
    4. zásada správnosti – údaje spracúvané na určitý účel musia byť správne, presné a podľa potreby aktualizované tak, aby sa zabezpečilo, že sa údaje, ktoré sú nesprávne bezodkladne vymažú alebo opravia,
    5. zásada minimalizácie uchovávania – údaje musia byť uchovávané, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa údaje spracúvajú,
    6. zásada integrity a dôvernosti – údaje musia byť spracúvané spôsobom, ktorý prostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení zaručuje primeranú bezpečnosť údajov vrátane ochrany pred neoprávneným a nezákonným spracúvaním údajov, náhodnou stratou, výmazom, alebo poškodením,
    7. zásada zodpovednosti – prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie základných zásad spracúvania osobných údajov, za súlad spracúvania osobných údajov so zásadami spracúvania osobných údajov a je povinný tento súlad so zásadami spracúvania osobných údajov na požiadanie preukázať príslušnému úradu,
    8. cezhraničný prenos údajov do tretej krajiny, ktorá nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov, možno uskutočniť, ak dotknutá osoba pred jeho uskutočnením poskytla písomný súhlas s vedomím, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov. Súhlas musí obsahovať názov krajiny, do ktorej bude uskutočnený prenos údajov, ako aj upozornenie, že táto krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany údajov.

    (3) Likvidácia osobných a citlivých údajov:

    1. po skončení účelu spracovania údajov je potrebné tieto osobné údaje zlikvidovať, pokiaľ osobitný zákon nenariaďuje inak,
    2. dokumenty v listinnej podobe, obsahujúce osobné a citlivé údaje, možno uchovávať po dobu určenú na ich uchovanie, v zmysle registratúrneho poriadku prevádzkovateľa. Po ukončení doby uchovania je potrebné tieto dokumenty zlikvidovať,
    3. údaje, ktoré sú v informačnom systéme spracúvané v elektronickej podobe, vrátane údajov na pamäťových médiách, ako napríklad pevné disky, USB kľúče, DVD, CD, veľkokapacitné externé pevné disky, sa uchovávajú v tejto podobe len na nevyhnutne potrebnú dobu, ktorá je určená účelom informačného systému. Po jej uplynutí sa bezpečným spôsobom likvidujú tak, aby údaje nebolo možné obnoviť,
    4. pamäťové médiá, vrátane diskov v serveroch a pracovných staniciach, ktoré boli použité na uloženie osobných a citlivých údajov v elektronickej podobe, musia byť pred svojim trvalým vyradením upravené tak, aby z nich nebolo možné obnoviť osobné údaje, ktoré na nich boli zapísané. Oddelenie informatiky, archívu a registratúry v koordinácii s príslušným odborom to zabezpečí prepísaním celého pamäťového média náhodnými údajmi alebo fyzickým zničením pamäťového média.

    (4) Mlčanlivosť:

    1. používateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o osobných a citlivých údajoch, ktoré spracúva,
    2. povinnosť mlčanlivosti trvá aj po ukončení spracúvania osobných a citlivých údajov,
    3. povinnosť mlčanlivosti neplatí, ak je to nevyhnutné, na plnenie úloh súdu a orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitného zákona.

    (5) Minimálne bezpečnostné zásady:

    1. získavať na základe svojho pracovného zaradenia len nevyhnutné údaje výlučne na vopred ustanovený účel,
    2. spracúvať jedine také údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľa spracovania,
    3. spracúvať údaje len v priestoroch na to určených,
    4. o preprave osobných a citlivých údajov v písomnej forme alebo na pamäťových médiách mimo týchto priestorov môže rozhodnúť jedine príslušný vedúci zamestnanec; v takom prípade musí byť zabezpečená ochrana, dôvernosť, dostupnosť a integrita prepravovaných údajov,
    5. oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi a zodpovednej osobe každý bezpečnostný incident (napríklad podozrenie na únik osobných a citlivých údajov, neoprávnené zasahovanie do osobných a citlivých údajov) a oznámiť každé zistenie o nedostatočnej účinnosti existujúcich bezpečnostných opatrení prijatých na ochranu osobných a citlivých údajov,
    6. chrániť údaje v listinnej alebo elektronickej podobe pred stratou, poškodením, zneužitím, odcudzením, neoprávneným sprístupnením, poskytnutím, alebo inými neprípustnými formami spracúvania,
    7. umožniť vstup do miestnosti, v ktorej oprávnená osoba spracúva osobné a citlivé údaje neoprávneným osobám (napríklad upratujúci personál, servisní zamestnanci, návštevy...) až po zabezpečení ochrany údajov najmä uzatvorením dokumentov v elektronickej podobe, zatvorením spisového materiálu v listinnej podobe,
    8. využiť všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie údajov pred prístupom neoprávnenej osoby (napríklad uchovávanie dokumentov v uzamknutých častiach nábytku, uzamykanie miestnosti počas dočasnej neprítomnosti…),
    9. používateľ je povinný dodržať ďalšie postupy upravené poučením, touto smernicou, iným vnútorným predpisom prevádzkovateľa, zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
    10. pokiaľ používateľ nebol poučený k spracúvaniu osobných a citlivých údajov pred začatím jeho spracovania alebo z poučenia iných vnútorných predpisov prevádzkovateľa jej nie je zrejmé, ako má plniť vyššie pomenované úlohy, je povinná o tejto skutočnosti informovať svojho nadriadeného a spracovanie údajov obmedziť len na úlohy, ktoré sú jej zrejmé,
    11. pri automatizovanom spracúvaní osobných a citlivých údajov používať programové vybavenie, ktoré vyžaduje meno a heslo používateľa,
    12. údaje, ktoré sa spracúvajú automatizovaným spôsobom je potrebné pravidelne zálohovať,
    13. údaje je v závislosti od ich citlivosti potrebné pseudonymizovať a šifrovať,
    14. na všetkých vstupoch do automatizovaného informačného systému je nevyhnutné používať antivírovú ochranu,
    15. priestory určené pre spracúvanie osobných a citlivých údajov musia byť zamknuté mimo pracovnej doby, aj pri dočasnej pracovnej neprítomnosti oprávnenej osoby,
    16. všetci zamestnanci musia byť poučení o povinnostiach súvisiacich s ochranou osobných a citlivých údajov,
    17. písomné dokumenty sa archivujú v uzamykateľných skriniach,
    18. používať transparentný systém zaznamenávania bezpečnostných incidentov,
    19. zamestnanci musia nepotrebné elektronické dokumenty likvidovať zmazaním zo softvérového aj hardvérového zariadenia a písomné dokumenty likvidovať skartovaním.

    Článok 11 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Neoddeliteľnou súčasťou smernice je príloha Žiadosť o pridelenie prístupu do informačného systému Obecného úradu Nesluša.

    (2) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 01. 2021.

    (3) Schválené starostkou obce v Nesluši 31. 12. 2020.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 1/2023 - Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Nesluša

    Obecné zastupiteľstvo v Nesluši na základe ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí určuje tieto zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Nesluša (v texte ďalej ako „obec“).

    Článok 1 - Vymedzenie pojmov

    (1) Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

    (2) Prebytočným je majetok obce, ktorý obec prostredníctvom svojich orgánov alebo správcov trvale nepoužíva na plnenia svojich úloh. Prebytočný majetok môže obec dať do nájmu, výnimočne aj výpožičky alebo tento odpredať.

    (3) Neupotrebiteľným je majetok obce, ktorý pre svoje úplné opotrebovanie, poškodenie, zastaranosť alebo nehospodárnosť nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu.

    Článok 2 - Vymedzenie kompetencií pri nakladaní s majetkom obce

    (1) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje vždy:

    1. prebytočnosť nehnuteľného majetku obce,
    2. spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce vrátane schválenia samotného prevodu na základe právnych úkonov s výnimkou prípadu, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
    3. podmienky obchodnej verejnej súťaže,
    4. prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce na základe právnych úkonov, ktorého zostatková cena je 5 000 € a viac,
    5. zverenie majetku obce do správy správcovi v prípade hnuteľného majetku nad hodnotu 30 000 € a nehnuteľného majetku,
    6. prevod správy a zámenu správy medzi správcami majetku obce týkajúce sa nehnuteľného majetku,
    7. prevod správy a zámenu správy medzi správcami majetku obce týkajúce sa hnuteľného majetku nad hodnotu 30 000 €,
    8. odpustenie, odpis, prípadne zníženie pohľadávky obce nad hodnotu 1 000 €,
    9. vklad majetku obce do majetku obcou zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností a iných právnických osôb a vklad do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti,
    10. zmenu účelového určenia majetku obce, ktorý obec nadobudla podľa § 2b ods. 1 a § 2c zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a ktorý ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec slúži na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace a na zabezpečenie sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti, taktiež vklad takéhoto majetku do obchodnej spoločnosti alebo jeho použitie na založenie právnickej osoby a prebytočnosť takéhoto majetku, pričom o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti hnuteľnej veci podľa tohto písmena v hodnote 3 500 € alebo nižšej bude v súlade s § 7a ods. 2 písm. d) zákona o majetku obcí rozhodovať prednosta obecného úradu,
    11. nadobudnutie nehnuteľného majetku do vlastníctva obce,
    12. nadobudnutie hnuteľnej veci, ktorej obstarávacia cena je vyššia ako 10 000 €,
    13. zriadenie vecného bremena na majetku obce,
    14. nájom nehnuteľného majetku obce s výškou nájomného za celú dobu nájmu nad 5 000 €,
    15. nájom nehnuteľného majetku obce na dobu dlhšiu ako 5 rokov, okrem nájmu hrobových miest,
    16. nájom nehnuteľného majetku obce v prípadoch hodných osobitného zreteľa, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov,
    17. koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov,
    18. výpožičku nehnuteľného majetku obce,
    19. zriadenie záložného práva alebo predkupného práva na nehnuteľný majetok obce a na hnuteľný majetok obce v zostatkovej hodnote nad 10 000 €,
    20. prijatie úveru, pôžičky alebo iného návratného zdroja financovania,
    21. prevzatie záväzku z úveru, dlhu alebo inej pôžičky právnickej osoby v zriaďovateľskej pôsobnosti obce,
    22. zámer realizovať zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia vo vlastníctve obce prostredníctvom energetickej služby s garantovanou úsporou energie poskytovanej na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor,
    23. koncesné zmluvy na stavebné práce alebo služby,
    24. iné, vyššie neuvedené prípady nakladania s majetkovými právami obce nad hodnotu 3 000 €.

    (2) V ostatných prípadoch rozhoduje starosta obce, pokiaľ nie je právnym predpisom ustanovené, že rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

    Článok 3 - Správa majetku obce

    (1) Obec môže dať svoj majetok do správy správcovi, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou.

    (2) Zverenie majetku do správy sa vykonáva písomným protokolom o odovzdaní a prevzatí majetku.

    (3) Obec môže poveriť výkonom správy aj iný subjekt ako správcu, a to na základe nepomenovanej zmluvy podľa predpisov obchodného práva.

    (4) Majetok, ktorý nie je v správe žiadneho správcu, spravuje obecný úrad.

    (5) Obec môže správcovi odňať správu majetku, ak:

    1. správca riadne nevykonáva svoje povinnosti a napriek upozorneniu nedošlo k náprave,
    2. ak je to v záujme lepšieho využitia tohto majetku.

    Článok 4 - Niektoré ustanovenia o prevodoch majetku obce

    (1) Pri prevodoch majetku obce sa postupuje podľa ustanovení § 9a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

    (2) Náklady na vyhotovenie geometrického plánu a znaleckého posudku znáša žiadateľ o majetok obce. Znalecký posudok obstaráva obec.

    (3) Žiadateľ je povinný mať ku dňu podania žiadosti vyrovnané všetky záväzky voči obci.

    (4) V prípade obchodnej verejnej súťaže starosta menuje minimálne trojčlennú komisiu na vyhodnotenie ponúk. Táto komisia vykoná vyhodnotenie doručených ponúk v zmysle podmienok súťaže a výsledné odporúčanie predloží na schválenie obecnému zastupiteľstvu.

    (5) Dôvody hodné osobitého zreteľa:

    1. predaj nehnuteľného majetku, ku ktorému jediný prístup je možný cez majetok nadobúdateľa (napr. pozemok hraničiaci iba s parcelami nadobúdateľa),
    2. prevod pri zámene majetku medzi obcou a nadobúdateľom,
    3. predaj inej obci alebo štátu,
    4. predaj majetku, ktorý by bolo možné vyvlastniť podľa zákona (napr. vstup významného investora, výstavba diaľnice, cesty),
    5. predaj majetku, ktorý obec nedokázala predať v troch neúspešných obchodných súťažiach,
    6. výsledok súdom schváleného zmieru,
    7. riziko špekulatívneho konania.

    (6) Pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa je možné kúpnu cenu znížiť pod cenu určenú posudkom alebo cenu v mieste a čase obvyklom len v prípade, že celkový prínos pre obec bude aj po znížení vyšší ako hodnota tohto majetku, prípadne z dôvodu všeobecného verejného záujmu alebo mimoriadneho sociálneho zreteľa, konkrétne:

    1. predaj majetku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
    2. predaj majetku poskytovateľovi sociálnej služby,
    3. predaj majetku občianskym združeniam poskytujúcim služby na území obce v oblasti kultúry, telovýchovy a športu,
    4. predaj pozemku pod cestou v správe iného orgánu verejnej moci.

    Článok 5 - Nájom majetku obce

    (1) Majetok obce možno prenechať do dočasného užívania formou nájmu, ak je pre obec dočasne neupotrebiteľný.

    (2) Pri nájme majetku obce sa postupuje podľa ustanovení § 9aa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

    (3) Dôvody hodné osobitného zreteľa:

    1. nájom nehnuteľného majetku, ku ktorému jediný prístup je možný cez majetok nájomcu (napr. pozemok hraničiaci iba s parcelami nájomcu),
    2. nájom majetku, ktorý je jedinou prístupovou cestou k majetku nájomcu,
    3. nájom inej obci alebo štátu,
    4. nájom majetku, ktorý obec nedokázala prenajať v troch neúspešných obchodných súťažiach,
    5. nájom majetku pre prirodzené monopoly (inžinierske siete),
    6. ak je nájomná zmluva podmienkou pre vydanie stavebného povolenia,
    7. riziko špekulatívneho konania.

    (4) Pri nájme majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa je možné výšku nájomného znížiť len v prípade, že celkový prínos pre obec bude aj po znížení vyšší ako výnos z tohto nájmu, prípadne z dôvodu všeobecného verejného záujmu alebo mimoriadneho sociálneho zreteľa:

    1. nájom majetku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
    2. nájom majetku poskytovateľovi sociálnej služby,
    3. nájom majetku pre občianske združenia poskytujúce služby na území obce v oblasti kultúry, telovýchovy a športu,
    4. nájom majetku pre spoločnosti prevádzkujúce doručovacie boxy.

    (5) Nájomnú zmluvu možno uzatvoriť len na dobu určitú a to najdlhšie na 10 rokov, pričom zmluva uzavretá na viac ako 5 rokov s výškou ročného nájomného nad 500 € musí obsahovať inflačnú doložku.

    Článok 6 - Výpožička majetku obce

    (1) Majetok obce možno dať do výpožičky (bezplatného užívania), ak je pre obec dočasne neupotrebiteľný.

    (2) Zmluvu o výpožičke, v ktorej je určený spôsob úhrady za služby spojené s jej užívaním (vodné, stočné, energie, vývoz odpadu, telekomunikačné, upratovacie služby), možno uzavrieť najdlhšie na dobu jedného roka.

    Článok 7 - Pohľadávky obce

    (1) Obec a správcovia sú povinní pohľadávky obce riadne evidovať, včas uplatňovať a vymáhať.

    (2) Zo závažných dôvodov, najmä sociálnych, je možné na žiadosť dlžníka pohľadávku obce celkom alebo sčasti odpustiť alebo upustiť od jej vymáhania. Tomu istému dlžníkovi je možné odpustiť pohľadávku alebo upustiť od jej vymáhania iba raz v kalendárnom roku.

    (3) Dlžníkovi obce, ak je ním fyzická osoba, možno povoliť splátky alebo povoliť odklad zaplatenia pohľadávky obce dlžníkom písomne uznanej čo do dôvodu a výšky, prípadne priznanej právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, ak tento bez svojho zavinenia nemôže pohľadávku obce alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti.

    (4) V prípade, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že pohľadávka je nevymožiteľná (napr. z dôvodu, že je premlčaná, je sporná a pod.), prípadne jej vymáhanie je neefektívne, je možné rozhodnúť o trvalom upustení od jej vymáhania a jej odpísania [článok 2 ods. 1 písm. h) týchto zásad].

    (5) Vymáhanie daňových pohľadávok sa riadi Zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

    Článok 8 - Nakladanie s cennými papiermi

    (1) Emisia cenných papierov obce podlieha predchádzajúcemu schváleniu obecným zastupiteľstvom.

    (2) Nakladanie s cennými papiermi schvaľuje obecné zastupiteľstvo pri primeranom použití ustanovení o prevodoch majetku obce.

    Článok 9 - Uplatňovanie práv spoločníka v právnických osobách s účasťou obce

    (1) Práva obce ako spoločníka v obchodných spoločnostiach a iných právnických osobách vykonáva starosta ako štatutárny orgán obce, prípadne zamestnanec obecného úradu ním poverený.

    (2) Zástupcovia obce v orgánoch právnických osôb s účasťou obce sú povinní svoju činnosť vykonávať výlučne s prihliadaním na najlepší záujem obce a o každom svojom konaní v týchto orgánoch bez zbytočného odkladu informovať starostu.

    Článok 10 - Vyradenie majetku obce a likvidácia škôd na majetku obce

    (1) Pre potreby vyraďovania majetku obce a likvidácie škôd na ňom starosta vymenuje vyraďovaciu komisiu.

    (2) Vyraďovacia komisia rozhoduje o podnetoch na vyradenie prebytočného alebo neupotrebiteľného majetku obce, ak o tom nerozhoduje obecné zastupiteľstvo.

    (3) Každý návrh na vyradenie prebytočného alebo neupotrebiteľného majetku musí byť riadne odôvodnený, pričom musí obsahovať jeho popis, obstarávaciu a zostatkovú hodnotu, návrh na naloženie s ním (likvidácia, predaj a pod.).

    (4) Neupotrebiteľnosť majetku obce sa dokumentuje najmä dôkazmi o jeho neupotrebiteľnosti (napríklad znalecký posudok, odborné vyjadrenie). Majetok je prebytočný, ak ho obec nemôže dočasne použiť na plnenie svojich úloh (nemá preň iné využitie).

    (5) V prípade škodovej udalosti na majetku obce sa tiež skúma miera zavinenia a možnosť vymáhania náhrady škody.

    Článok 11 - Splnomocnenie starostu na rozpočtové úpravy

    Schválením tejto smernice obecné zastupiteľstvo splnomocňuje starostu obce vykonávať rozpočtové opatrenia a upravovať v priebehu roka záväzné ukazovatele, limity, úlohy a programy schváleného rozpočtu obce v nasledujúcom rozsahu:

    1. v plnej výške v prípade účelovo určených finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie alebo iných európskych zdrojov a od iných subjektov verejnej správy,
    2. v plnej výške v prípade iných prostriedkov poskytnutých na konkrétny účel (napr. darov, zábezpek v súvislosti s verejným obstarávaním),
    3. presunom rozpočtovaných príjmov v rámci schváleného rozpočtu,
    4. presunom rozpočtovaných výdavkov medzi programami, podprogramami, prvkami, projektmi a položkami rozpočtovej klasifikácie do výšky 5 000 €, pri ktorom nedôjde k vzniku schodku rozpočtu,
    5. zvýšením bežných a kapitálových výdavkov rozpočtov rozpočtových organizácií obce pri dosiahnutí vyšších ako rozpočtovaných príjmov týchto organizácií.

    Článok 12 - Záverečné ustanovenia

    (1) Tieto zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Nesluša sú záväzné pre starostu, poslancov obecného zastupiteľstva, pracovníkov obecného úradu a správcov majetku obce.

    (2) Tieto zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce Nesluša boli schválené uznesením Obecného zastupiteľstva obce Nesluša č. VI-9/2023 zo dňa 08. 12. 2023 a nadobúdajú účinnosť dňa 08. 12. 2023.

    Ing. Zuzana Jancová, starostka obce

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2019 o verejnom obstarávaní v podmienkach obce Nesluša

    Článok 1 - Všeobecná časť

    (1) Účelom tejto smernice je pri uplatňovaní zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) definovať práva a povinnosti, zodpovednosť, spôsob kontroly a  postupy verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek na dodanie tovaru, poskytnutie služby a uskutočnenie stavebných prác vo verejnom obstarávaní a pri uzatváraní zmlúv.

    (2) Postupy a pravidlá verejného obstarávania popísané touto smernicou sú záväzné pre všetkých zamestnancov Obce Nesluša, zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Obce Nesluša, zamestnancov právnických osôb založených Obcou Nesluša v prípade, ak pre tieto organizácie a spoločnosti vykonáva verejné obstarávanie Obec Nesluša podľa tejto smernice.

    (3) Zodpovednosť za proces verejného obstarávania v podmienkach organizácie zabezpečuje štatutárny orgán – starosta obce (ďalej len „verejný obstarávateľ“) v súlade s platným zákonom, aktuálnymi vyhláškami a na základe Plánu verejného obstarávania na príslušný rozpočtový rok.

    (4) Verejný obstarávateľ po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte a na základe schváleného rozpočtu spracuje plán verejného obstarávania na príslušný rozpočtový rok.

    (5) Verejný obstarávateľ zodpovedá za verejné obstarávanie, presadzuje pri obstarávaní zákaziek dodržiavanie zákona, dodržiavanie základných princípov verejného obstarávania, ako sú: rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti, zabezpečuje primeranosť vynaložených nákladov na obstaranie predmetu zákazky.

    (6) Verejné obstarávanie za obec vykonáva verejným obstarávateľom splnomocnený zamestnanec. Zamestnancovi, ktorý bude zabezpečovať verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického trhoviska, bude vyhotovené osobitné písomné poverenie.

    (7) Pred vykonaním verejného obstarávania je zamestnanec, ktorý iniciuje proces verejného obstarávania, povinný vyplniť žiadanku na verejné obstarávanie a opatriť ju podpismi dotknutých osôb.

    (8) Verejný obstarávateľ v oblasti verejného obstarávania spolupracuje s externým poskytovateľom služby, ktorý má oprávnenie poskytovať služby vo verejnom obstarávaní a má dostatočné skúsenosti vo verejnom obstarávaní (ďalej len „externá spoločnosť“). Externá spoločnosť pri poskytovaní služieb pre verejného obstarávateľa je povinná dodržiavať interné akty riadenia verejného obstarávateľa a pri svojej činnosti plniť a postupovať v súlade so zákonom a podpísanou mandátnou zmluvou.

    (9) Vnútornú kontrolu dodržiavania zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tejto Smernice vykonáva hlavný kontrolór obce.

    Článok 2 - Vymedzenie základných pojmov v súlade so zákonom

    (1) Verejným obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

    (2) Verejný obstarávateľ – Zákon v § 7 ods. 1 vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor – verejných obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona, a to bez ohľadu na pôvod finančných prostriedkov (či už z vlastných zdrojov, alebo zo zdrojov verejného rozpočtu).

    (3) Plán verejného obstarávania na rozpočtový rok je základným dokumentom verejného obstarávania. Plán verejného obstarávania je plánovací dokument na koordináciu verejného obstarávania, ktorý obsahuje súhrn tovarov, služieb a stavebných prác obstarávaných v príslušnom rozpočtovom roku alebo počas platnosti zmluvy. Určuje jednotlivé zákazky, množstvá a predpokladané hodnoty zákaziek, určuje postupy, metódy a lehoty na prípravu a realizáciu verejného obstarávania, typy zmlúv, ich platnosť a lehoty plnenia v nadväznosti na prioritu verejného obstarávania.

    (4) Predpokladaná hodnota zákazky (ďalej len „PHZ“) sa určí prioritne na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nie sú k dispozícii údaje o rovnakom alebo porovnateľnom nákupe, určí sa predpokladaná hodnota na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom (výber informácií z katalógov, elektronických katalógov a pod.). Predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky. Dokument so stanovenou PHZ je povinnou súčasťou dokumentácie z verejného obstarávania.

    (5) Zákon stanovuje v súvislosti so stanovením PHZ taktiež zákaz rozdeliť zákazku, teda stanoviť jej predpokladanú hodnotu tak, aby sa vôbec neaplikoval zákon, resp. pravidlá a postupy ním stanovené alebo aby sa použili nižšie finančné limity a menej prísne postupy zadávania zákazky. Účelové rozdelenie zákazky predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona, keďže pri nižšej predpokladanej hodnote zákazky je predpoklad, že sa o publikácii zákazky dozvie užší okruh hospodárskych subjektov, čo môže v konečnom dôsledku nepriaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Posúdenie, či ide o nedovolené rozdelenie zákazky, je potrebné odvodzovať od konkrétnych okolností uvádzaného prípadu, pričom sa zohľadňuje najmä časová, miestna a vecná (funkčná) súvislosť jednotlivých zákaziek. Časová súvislosť znamená najmä rovnaké, prípadne časovo blízke obdobie vyhlásenia, resp. uskutočnenia zadávania zákaziek a uzavretia zmlúv, či rovnakú alebo podobnú lehotu plnenia zákazky. Miestna súvislosť znamená najmä miesto plnenia zákazky. Vecná či funkčná súvislosť spočíva predovšetkým v posúdení skutočnosti, či predmetom zákaziek je plnenie rovnakého či podobného charakteru, ktoré je charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku, v ktorej podľa konkrétnych možností trhu a so zachovaním princípov zadávania zákaziek sa môže verejný obstarávateľ rozhodnúť obstarávať podobné zákazky v jednej zákazke rozdelenej na samostatné časti, pričom umožní predkladať ponuky na jednu alebo viacero z týchto častí.

    (6) Okrem správneho stanovenia PHZ je povinné aj zdokumentovanie tohto postupu v súlade s princípom transparentnosti, ktorý v tomto kontexte má garantovať, že verejný obstarávateľ vie presvedčivo a objektívne preukázať, ako určil výšku PHZ.

    (7) Základnou a povinnou obsahovou náležitosťou súťažných podkladov je opis predmetu zákazky, ktorý musí byť opísaný jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek. Nedostatočne, neúplne a nepresne opísaný predmet zákazky má vplyv na kvalitu predkladaných ponúk, spôsob tvorby ceny a v neposlednom rade aj na samotné plnenie na základe zmluvy uzavretej v rámci procesu verejného obstarávania.

    (8) Zákazka – pojem zákazka je jeden z kľúčových pojmov verejného obstarávania. Ide o dvojstranný alebo viacstranný odplatný zmluvný vzťah na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác, v ktorom objednávateľom je verejný obstarávateľ a dodávateľom je úspešný uchádzač – teda akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý predložil najlepšiu ponuku a súčasne spĺňa všetky vopred stanovené požiadavky objednávateľa (podmienky účasti, ako aj požiadavky na predmet zákazky).

    1. Zákazka na dodanie tovaru je zákazka, ktorej predmetom je kúpa, lízing, kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou odkúpenia alebo bez možnosti odkúpenia; môže zahŕňať aj činnosti spojené s umiestnením a montážou tovaru.
    2. Za zákazku na uskutočnenie stavebných prác sa považuje zákazka, ktorá zahŕňa vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane uskutočnenia stavebných prác alebo zákazka, ktorej predmetom je len uskutočnenie stavebných prác. Stavebnými prácami sa na účely zákona považujú činnosti obsiahnuté v oddiele 45 Hlavného slovníka Spoločného slovníka obstarávania. Za zákazku na uskutočnenie stavebných prác sa považuje aj zákazka zahŕňajúca vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane zhotovenia stavby alebo zákazka, ktorej predmetom je len zhotovenie stavby. Stavbou je na účely zákona výsledok stavebných prác alebo stavebných prác a inžinierskych služieb ako celku, ktorý spĺňa ekonomickú funkciu alebo technickú funkciu.
    3. Zákazka na poskytnutie služby je zákazka, ktorej predmetom je všetko ostatné, čo nie je tovarom alebo stavebnou prácou. Klasifikáciu služieb je možné v Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) nájsť v oddieloch 50 a vyššie, ale zároveň o službu pôjde aj v prípade, ak táto nie je uvedená vo výpočte služieb v Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) a súčasne nejde ani o tovar alebo stavebnú prácu.
    4. Zákazka financovaná z fondov Európskej únie – zákazka, pri ktorej zo Zmluvy vyplýva, že plnenie je financované zo zdrojov fondov Európskej únie alebo obdobných finančných nástrojov (napr. Švajčiarsky finančný mechanizmus a Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus).
    5. Civilná zákazka je zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby, ktorá nie je zákazkou v oblasti obrany a bezpečnosti. Zákazka je civilná nadlimitná, podlimitná alebo zákazka s  nízkymi hodnotami podľa § 117 ZVO, v závislosti od jej predpokladanej hodnoty.

    (9) Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, ktorú možno uzavrieť najviac na štyri roky. Pri uzatváraní rámcovej dohody zvyčajne nie je známy presný rozsah zákaziek, ktoré sa budú na jej základe zadávať (na obstaranie takéhoto typu zákaziek je rámcová dohoda určená) – rámcová dohoda stanovuje, ak je to možné, predpokladané množstvo predmetu zákazky , avšak na proces jej uzatvárania sa vzťahujú tie isté pravidlá ako na zákazky s presne definovaným obsahom aj rozsahom. Rámcová dohoda sa končí uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, alebo za podmienok uvedených v rámcovej dohode. Rámcová dohoda sa teda končí podľa tej udalosti, ktorá nastane skôr. Zákazky na základe rámcovej dohody je možné zadať počas trvania rámcovej dohody, pričom trvanie zákaziek zadaných na základe rámcovej dohody môže presiahnuť trvanie rámcovej dohody. Zákazky zadávané na základe rámcovej dohody, ktorých trvanie presiahne trvanie rámcovej dohody, možno zadať na obdobie, ktoré je primerané, a to najmä s ohľadom na dĺžku trvania obdobných zákaziek zadávaných na základe tej istej rámcovej dohody.

    (10) Uzavretie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy: Verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora (§ 11 zákona o verejnom obstarávaní). V praxi to znamená, že každým novým partnerom verejného sektora, ktorým je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijíma peňažné prostriedky, majetok alebo iné majetkové práva z verejných zdrojov (napr. zo štátneho a obecných rozpočtov, eurofondov vrátane štátnej pomoci), sa pred podpisom zmluvy musí registrovať do registra partnerov verejného sektora. Verejný obstarávateľ má povinnosť kontrolovať, či má dodávateľ zápis v uvedenom registri, ak nastanú podmienky pre tento zápis: Zmluva s jednorazovým plnením nad 100 000 € s DPH a kumulatívne za obdobie 1 kalendárny rok nad 250 000 € s DPH.

    (11) Zmena zmluvy, rámcovej dohody počas ich trvania. Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 (nadlimitná zákazka), ak ide o zmluvu a rámcovú dohodu alebo podľa § 5 ods. 7, ak ide o koncesnú zmluvu a zároveň je nižšia ako:

    1. 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    2. 10 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby alebo
    3. 10 % hodnoty pôvodnej koncesnej zmluvy, ak ide o koncesiu.

    (12) Pojmy zhotoviteľ, dodávateľ a poskytovateľ služieb je možné zahrnúť pod jednotný pojem hospodársky subjekt. Hospodársky subjekt, ktorý predloží ponuku, sa na účely zákona označuje ako uchádzač. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní, sa na účely zákona označuje ako záujemca.

    (13) Evidencia referencií je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je úrad a v ktorom sa vedú referencie od verejných obstarávateľov. Referenciou na účely zákona je elektronický dokument obsahujúci potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Verejný obstarávateľ je povinný vyhotoviť referenciu do 10 dní od doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak:

    1. ide o zákazku s nízkou hodnotou,
    2. ide o zákazku, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon.

    (14) Profil verejného obstarávateľa zriadený v elektronickom úložisku vo Vestníku verejného obstarávania na stránke Úradu pre verejné obstarávanie je jedným z transparentných nástrojov verejného obstarávania, ktorý informuje o základných skutočnostiach týkajúcich sa  priebehu verejného obstarávania.

    1. verejný obstarávateľ je povinný uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadal za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa. Verejný obstarávateľ je povinný zverejňovať v profile súhrnné správy o všetkých zákazkách s nízkou hodnotou;
    2. verejný obstarávateľ je povinný zverejňovať štvrťročne v profile súhrnnú správu o zákazkách podľa § 109 a § 110 (zákazky bežne dostupné na trhu, obchodovanie prostredníctvom elektronického trhoviska). Správu automaticky generuje informačný systém EKS;
    3. verejný obstarávateľ je povinný do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka uverejniť v profile súhrnnú správu o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 1 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho štvrťroka a na ktoré sa podľa § 1 ods. 2 až 14 nevzťahuje tento zákon. Verejný obstarávateľ v súhrnnej správe za každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky, identifikáciu zmluvnej strany, s ktorou bola zmluva uzatvorená, a ustanovenie § 1 ods. 2 až 14, na základe ktorého bola zmluva uzavretá. Verejný obstarávateľ nie je povinný v súhrnnej správe podľa prvej vety uviesť zmluvy, ktoré boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

    (13) Elektronické trhovisko je informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov alebo služieb bežne dostupných na trhu, okrem služby, ktorej predmetom je intelektuálne plnenie, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Správcom elektronického trhoviska je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Prostredníctvom elektronického trhoviska je možné verejnou súťažou zadávať aj nadlimitné zákazky na dodanie tovarov a poskytnutie služieb bežne dostupných na trhu a elektronické trhovisko je možné použiť aj pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou. Určujúcim faktorom z hľadiska použitia elektronického trhoviska pri zadávaní podlimitnej zákazky a zákaziek s nízkou hodnotou je bežná dostupnosť tovarov a služieb na trhu. Bežne dostupnými tovarmi, službami na trhu na účely zákona sú tovary, služby, ktoré:

    1. nie sú vyrábané, dodávané, uskutočňované alebo poskytované na základe špecifických a pre daný prípad jedinečných požiadaviek,
    2. sú ponúkané v podobe, v ktorej sú bez väčších úprav ich vlastností alebo prvkov aj dodané, uskutočnené alebo poskytnuté a zároveň
    3. sú spravidla v podobe, v akej sú dodávané, uskutočňované alebo poskytované pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa, dodávané, uskutočňované alebo poskytované aj pre spotrebiteľov a iné osoby na trhu.

    (16) Na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní je potrebné stanoviť objektívne kritériá na ich vyhodnotenie, ktoré súvisia s predmetom zákazky. Musia byť vždy určené jednoznačne, jednoznačne musí byť uvedený obsah určeného kritéria, aby bolo zabezpečené, že v rámci predložených ponúk budú tieto kritériá porovnateľné, a teda aj vyhodnotiteľné. Jednotlivé kritériá na vyhodnotenie ponúk:

    1. najlepší pomer ceny a kvality,
    2. náklady s použitím prístupu nákladovej efektívnosti, najmä náklady počas životného cyklu alebo
    3. najnižšia cena.

    (17) Verejný obstarávateľ môže zrušiť verejné obstarávanie, ak:

    1. sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie,
    2. v priebehu postupu verejného obstarávania sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania,
    3. neboli predložené viac ako dve ponuky,
    4. navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako predpokladaná hodnota.

    (18) Definícia konfliktu záujmov – pojem konfliktu záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď osoby na strane verejného obstarávateľa, ktoré sú zapojené do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu (bez nutnosti ich zapojenia), majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ v rámci interných aktov riadenia prijal opatrenia k predchádzaniu konfliktu záujmov, prijal také primerané a účinné opatrenia, ktoré identifikujú konflikt záujmov a následne pri identifikácii konfliktu záujmov uskutoční nápravu. Verejný obstarávateľ nastavil mechanizmus predchádzania konfliktu záujmov, ktorý obsahuje pravidlá a postupy pre osoby zainteresované vo verejnom obstarávaní s cieľom zamedziť prípadnému vzniku konfliktu záujmov a jeho bezprostrednej identifikácii, postupuje v súlade so všeobecným metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie 9/2016.

    Článok 3 - Plán verejného obstarávania

    (1) Plán verejného obstarávania je plánovací dokument na koordináciu verejného obstarávania, ktorý obsahuje súhrn tovarov, služieb a stavebných prác obstarávaných v príslušnom rozpočtovom roku alebo počas platnosti zmluvy. Obsahuje najmä názov zákazky, postup verejného obstarávania, predpokladanú hodnotu zákazky, termín začatia a ukončenia verejného obstarávania, typy zmlúv, ich platnosť a lehoty plnenia v nadväznosti na prioritu verejného obstarávania.

    (2) Za komplexnú prípravu plánu verejného obstarávania vždy do 31. januára príslušného rozpočtového roka je zodpovedný starosta obce. Zodpovední zamestnanci čiastkový plán verejného obstarávania spracujú v termíne do 31. decembra aktuálneho roka na nasledujúci rozpočtový rok. Zodpovední zamestnanci pripravia podklady do plánu verejného obstarávania na nasledujúci rozpočtový rok s označením prioritných požiadaviek. Zodpovedajú za vecné, úplné a včasné spracovanie podkladov do plánu verejného obstarávania. Plán verejného obstarávania sa zostavuje v písomnej a v elektronickej forme.

    (3) Zodpovedný zamestnanec predkladá plán na schválenie štatutárovi organizácie najneskôr do 31. januára príslušného rozpočtového roka.

    Článok 4 - Finančné limity vo verejnom obstarávaní

    (1) Nadlimitnou zákazkou v súlade s § 5 ods. 2 zákona je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“):

    1. 221 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru,
    2. 221 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby,
    3. 750 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1 zákona,
    4. 5 548 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy.

    (2) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa bodu 1 tohto článku od sumy a zároveň je rovná alebo vyššia ako:

    1. 70 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. 260 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy.

    (3) Civilná zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je:

    1. zákazka na dodanie tovaru, okrem potravín, zákazka na poskytnutie služby alebo zákazka na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 tohto článku a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok,
    2. zákazka na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny a ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 1 tohto článku a zároveň rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

    Finančné limity:

    1. < 70 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. < 260 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. < 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    4. < 221 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

    Archivácia dokladov sa vyžaduje na dobu 10 rokov od podpísania zmluvy.

    Článok 5 - Zadávanie nadlimitných zákaziek

    (1) Verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania pri obstarávaní  nadlimitných zákaziek plní všetky pravidlá a postupy podľa zákona, ktorými sa zadávajú nadlimitné zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesií a súťaže návrhov.

    (2) Povinnosť aplikovať pravidlá a postupy podľa zákona sa vzťahuje na zadávanie nadlimitných zákaziek, na ktoré budú vynakladané finančné prostriedky bez ohľadu na ich zdroj (či pôjde o vlastné zdroje, prostriedky zo štátneho rozpočtu, prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie a pod.).

    Článok 6 - Zadávanie podlimitných zákaziek

    (1) Pri podlimitných zákazkách verejný obstarávateľ postupuje:

    1. podľa § 109 až § 111 alebo podľa § 112 až § 116, ak ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu, okrem služby, ktorej predmetom je intelektuálne plnenie;
    2. podľa § 112 až § 116 zákona, ak ide o iné tovary, stavebné práce alebo služby ako podľa písmena a). Verejné obstarávanie sa realizuje prostredníctvom Vestníka verejného obstarávania.

    (2) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre chránené dielne a chránené pracoviská a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených osôb, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov chránených dielní, chránených pracovísk, hospodárskych subjektov a programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

    (3) Pri použití postupu podľa § 109 až § 111 zákona prostredníctvom elektronického trhoviska nie je možné zadať koncesiu a je možné uzavrieť rámcovú dohodu najviac na 12 mesiacov.

    Článok 7 - Pravidlá a postupy zadávania civilných zákaziek s nízkou hodnotou zadávané verejným obstarávateľom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    (1) Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov s cieľom zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

    (2) Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou je verejný obstarávateľ povinný aplikovať prvú časť zákona – základné ustanovenia (od § 1 po § 25 zákona o verejnom obstarávaní), pokiaľ ustanovenia ďalších častí zákona nezakotvujú odchylnú úpravu, resp. ich nevylúčia. Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou sa nepoužijú ustanovenia § 4, § 20, § 24 a § 25 ods. 3 (koncesia, el. komunikácia, správa o zákazke, prípravné trhové konzultácie).

    (3) Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 108 ods. 2. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre chránené dielne a chránené pracoviská a hospodárske subjekty, ktorých hlavným cieľom je sociálna a profesionálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených osôb, alebo môže vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov chránených dielní, chránených pracovísk, hospodárskych subjektov a programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

    (4) Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou môže postupovať podľa § 109 až § 111, ak ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu. Uskutoční verejné obstarávanie prostredníctvom elektronického trhoviska.

    (5) Verejný obstarávateľ postupuje podľa § 117 zákona aj vtedy, ak v predchádzajúcom zadávaní podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska spôsobom jej zverejnenia na elektronickom trhovisku nebola predložená ani jedna ponuka alebo ani jedna z predložených ponúk nespĺňa požiadavky určené na predmet zákazky a za predpokladu, že pôvodné podmienky zadávania zákazky sa podstatne nezmenia a predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako 70 000 eur (tovary a služby).

    (6) Verejný obstarávateľ špecifikuje pravidlá, ktoré bude uplatňovať pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pri zohľadnení hodnoty zákazky.

    1. Pri zákazke, ktorej hodnota sa pohybuje v spodnej hranici finančného limitu pre daný typ zákazky, bude zohľadňovať aj vedľajšie náklady, ktoré by pri nastavení príliš formalizovaných pravidiel mohli viesť k predraženiu zákazky (za vedľajšie náklady sa považujú náklady na mzdy zamestnancov, spotrebu kancelárskych potrieb, tonery, elektrickú energiu, opotrebovanie kopírovacieho stroja a pod.).
    2. Nakoľko zákon o verejnom obstarávaní neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ zvolil pravidlá a postupy pre zadávanie takejto zákazky, pričom vzal do úvahy najmä charakter, rozsah, hodnotu, dostupnosť predmetu zákazky pri dodržaní princípov verejného obstarávania.

    Verejný obstarávateľ stanovil nasledovné finančné limity na základe ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností:

    1. ak predpokladaná hodnota zákazky jednorazovo pri nákupe tovaru, služieb, stavebných prác nepresiahne 5 000 € bez DPH, verejný obstarávateľ povoľuje priamy nákup bez aplikovania postupov zákona o verejnom obstarávaní,
    2. ak predpokladaná hodnota zákazky jednorazovo pri nákupe tovaru, služieb, stavebných prác nepresiahne 10 000 € bez DPH, zodpovedná osoba za verejné obstarávanie postupuje zjednodušeným postupom, a to tak, že víťazného uchádzača určí na základe zjednodušeného prieskumu trhu. Postup sa bude považovať za ukončený a víťaznému uchádzačovi z prieskumu trhu bude vystavená objednávka na plnenie predmetu zákazky. Zjednodušený postup určenia PHZ bude povinnou súčasťou k vystavenej objednávke.

    (4) Ak ide o zákazku, ktorá je vo vyššej hodnote, verejný obstarávateľ v tomto internom dokumente prijal elementárne pravidlá zadávania zákazky s prihliadnutím na princípy verejného obstarávania.

    Článok 8 - Elementárne pravidlá zadávania zákazky s prihliadnutím na princípy verejného obstarávania

    Zamestnanci, ktorí boli vykonaním verejného obstarávania písomne poverení, alebo zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti uvedenej v pracovnej náplni bez osobitného poverenia zodpovedajú v zmysle vyplnenej a doručenej žiadanky na verejné obstarávanie za prípravu a realizáciu verejného obstarávania postupom podľa § 117 zákona vo finančnom limite rovnom alebo vyššom ako 10 000 € bez DPH a pri verejnom obstarávaní postupujú nasledovne:

    1. Presne špecifikujú predmet zákazky – vypracujú opis predmetu zákazky, t. j. technickú, funkčnú a úžitkovú špecifikáciu predmetu zákazky. Stanovia druh zákazky: tovar, služba alebo stavebné práce.

    2. Určia PHZ na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Verejný obstarávateľ v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchováva informácie a podklady, na základe ktorých určil predpokladanú hodnotu zákazky.

    3. Uplatnia finančné limity v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok:

    1. od 10 000 eur do 70 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1,
    2. od 10 000 eur do 260 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1,
    3. od 10 000 eur do 180 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    4. od 10 000 eur do 221 000 eur bez DPH, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

    4. Určia kritérium hodnotenia v súlade so zákonom:

    1. najlepšieho pomeru ceny a kvality,
    2. nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo
    3. najnižšej ceny.

    5. Vypracujú výzvu na predkladanie cenovej ponuky, ktorú elektronicky (e-mailom) pošlú minimálne trom hospodárskym subjektom, ktoré sú oprávnené dodávať, resp. poskytovať predmet obstarávania; dokladom na preukázanie oprávnenia je výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra, alebo iného registra. Vo výzve zaviažu hospodárske subjekty predložiť súťažné ponuky v lehote na predkladanie ponúk osobne, poštou alebo elektronicky na adresu (e-mailom) verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ prijatú ponuku je povinný zaevidovať do došlej pošty v súlade s platným registratúrnym poriadkom organizácie.

    6. Vyhodnotenie verejného obstarávania sa uskutoční zodpovednou osobou alebo komisiou verejného obstarávateľa v súlade s platným rozhodnutím štatutára organizácie. Z vyhodnoteného verejného obstarávania zodpovedná osoba vypracuje zápisnicu z verejného obstarávania. Po celkovom vyhodnotení verejného obstarávania zodpovedná osoba oboznámi uchádzačov s výsledkom vyhodnotenia. Úspešnému uchádzačovi oznámi elektronicky (e-mailom), že jeho ponuku verejný obstarávateľ prijíma. Neúspešnému uchádzačovi oznámi elektronicky (e-mailom), že jeho ponuku verejný obstarávateľ neprijíma.

    7. Splnia povinnosť v súlade so všeobecným metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie 9/2016. V každom verejnom obstarávaní zodpovedné osoby identifikujú konečnú množinu osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na verejnom obstarávaní (napr. osoby pripravujúce opis predmetu zákazky, osoby, ktoré sa zaoberajú stanovením predpokladanej hodnoty zákazky, finančným rozpočtom, ktorý má byť použitý na predmet zákazky, podmienkami účasti, kritériami na vyhodnotenie ponúk vrátane pravidiel ich uplatnenia, zmluvnými podmienkami, vysvetľovaním podkladov, prípravou elektronickej aukcie alebo nastavením softvéru, ktorý bude použitý na realizáciu verejného obstarávania, preberaním ponúk alebo žiadostí o účasť, doručovaním písomností a pod.) a zabezpečia podpísanie formulára pre konflikt záujmov podľa § 23 zákona.

    8. Verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f) alebo ak u neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f). Ustanovenie § 11 týmto nie je dotknuté.

    1. Podľa § 32 ods. 1 písm. e) doloženým dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, ktorý zodpovedá predmetu zákazky.
    2. Podľa § 32 ods. 1 písm. f) nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu. Víťazný uchádzač uvedené preukazuje doložením čestného vyhlásenia.
    3. Podľa § 40 ods. 6 písm. f) verejný obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami.
    4. Podľa § 11 zodpovedná osoba má povinnosť kontrolovať, či má dodávateľ zápis v registri partnerov verejného sektora, ak nastanú podmienky pre tento zápis: zmluva s jednorazovým plnením nad 100 000 € s DPH a kumulatívne za obdobie 1 kalendárny rok nad 250 000 € s DPH.

    9. Spôsob vzniku záväzku medzi verejným obstarávateľom a víťazným uchádzačom je možné zabezpečiť formou objednávky, zmluvy alebo rámcovej dohody. Ak formou objednávky, objednávka musí byť podpísaná oboma zmluvnými stranami a zverejnená v súlade s príslušným zákonom (účinnosť zmluvy, objednávky, rámcovej dohody nasledujúci deň po zverejnení zmluvy v súlade so zákonom).

    10. Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak hodnota všetkých zmien je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 (nadlimitná zákazka), ak ide o zmluvu a rámcovú dohodu a zároveň je nižšia ako:

    1. 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác,
    2. 10 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby.

    11. Zodpovedná osoba má povinnosť vystaviť referenciu do 10 dní od doručenia žiadosti dodávateľa o vyhotovenie referencie, ak ide o zákazku s nízkou hodnotou.

    12. Zodpovedná osoba eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich desať rokov od vystavenia objednávky, uzavretia zmluvy alebo rámcovej dohody.

    13. Zodpovedná osoba je povinná uverejniť v profile súhrnnú správu o zákazkách s nízkymi hodnotami, ktoré zadala za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorej pre každú takúto zákazku uvedie najmä hodnotu zákazky, predmet zákazky a identifikáciu dodávateľa.

    Článok 9 - Postupy pri priamom zadávaní zákaziek

    (1) Ak je finančný limit zákazky na dodanie tovaru, poskytnutie služby nižší alebo rovný ako 70 000 eur bez DPH a limit zákazky na uskutočnenie stavebných prác je nižší alebo rovný ako 180 000 eur bez DPH a verejný obstarávateľ vyhodnotí situáciu tak, že ide o haváriu, živelnú pohromu alebo mimoriadnu udalosť s následkom škody na majetku, živote, zdraví, životnom prostredí alebo príde k prerušeniu, resp. obmedzeniu prevádzky, v takom prípade spíše zodpovedný zamestnanec o tejto skutočnosti „Zápisnicu z havarijnej udalosti, živelnej pohromy alebo mimoriadnej udalosti“. K zápisu z havarijnej udalosti priloží fotodokumentáciu, cenovú ponuku dodávateľa a kompletnú dokumentáciu predloží na schválenie štatutárovi organizácie. Zápis z havarijnej udalosti obsahuje minimálne:

    1. podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
    2. predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie – na základe jednej cenovej ponuky,
    3. fotodokumentáciu,
    4. technický protokol odborne spôsobilej osoby.

    (2) Verejný obstarávateľ vzal do úvahy charakter, rozsah, hodnotu, dostupnosť predmetu zákazky, vychádzajúc predovšetkým z ekonomických, prevádzkových a kapacitných možností a nadefinoval do smernice tovary, služby a stavebné práce, pri ktorých verejný obstarávateľ nie je povinný realizovať verejné obstarávanie postupom podľa § 117 ZVO. Verejný obstarávateľ mal na zreteli aj tú skutočnosť, že na základe požiadaviek príslušných riadiacich orgánov a vnútorných kontrolných orgánov boli splnené podmienky primeranosti vynakladania finančných prostriedkov na obstaranie požadovaného predmetu zákazky.

    1. Dodanie tovarov:
      • použitie fondu štatutára organizácie na reprezentačné účely,
      • vecné a kvetinové dary pri životných jubileách, výročiach, oslavách a pod.,
      • drobné reklamné predmety, knižné dary, informačné publikácie organizácie,
      • drobné ocenenia pre športovcov, žiakov, pedagógov pri rôznych súťažiach a slávnostiach,
      • drobná výzdoba organizácie okrem vianočných a silvestrovských ozdôb,
      • občerstvenie poskytnuté hosťom, nespadajúce do reštauračných služieb,
      • mliečny a ovocný program poskytnutý deťom a žiakom škôl a školských zariadení,
      • špeciálne tlačivá, špeciálny materiál, diplomy a podobne,
      • odborná literatúra, odborné časopisy, drobné vzdelávacie predmety a pomôcky pre základné a materské školy,
      • tovar, ktorý z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.
    2. Poskytnutie služieb:
      • použitie fondu štatutára na reprezentačné účely,
      • poštové, prepravné, špeditérske a kuriérske služby,
      • intelektuálne služby na základe referencií, skúseností z minulosti, praxe, vzdelania, napr.: prekladateľské služby, poradenstvo a služby vo verejnom obstarávaní, ekonomické služby a poradenstvo,
      • školenia, kurzy, semináre,
      • servis zariadení u autorizovaných dodávateľov,
      • služby, ktoré z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.
    3. Uskutočnenie stavebných prác:
      • stavebné práce, ktoré z technických dôvodov, umeleckých dôvodov alebo z dôvodov vyplývajúcich z výhradných práv môže poskytnúť len určitý dodávateľ.

    Článok 10 - Záverečné ustanovenia

    (1) V prípade, ak dôjde k zmenám zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov alebo k nadobudnutiu účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona, ktoré by sa týkali postupu verejného obstarávateľa pri obstarávaní predmetu zákazky, bude verejný obstarávateľ prihliadať na tieto zmeny a upraví smernicu.

    (2) Táto smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov verejného obstarávateľa a po jej vydaní a oboznámení sa s ňou sú povinní všetci zamestnanci ju dodržiavať.

    (3) Táto smernica nadobúda účinnosť 01. 01. 2019. Týmto sa zároveň rušia všetky doterajšie interné normy, bez ohľadu na ich formu, ktoré upravovali postup zamestnancov pri realizácii úkonov súvisiacich s verejným obstarávaním.

    (4) Neoddeliteľnou súčasťou smernice sú nasledujúcich 14 príloh:

    1. Určenie predpokladanej hodnoty zákazky
    2. Žiadanka na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác nie bežne dostupných na trhu
    3. Žiadanka na verejné obstarávanie tovarov alebo služieb cez elektronické trhovisko (EKS)
    4. Výzva na predloženie cenovej ponuky
    5. Zápisnica z otvárania a vyhodnotenia ponúk
    6. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia úspešnému uchádzačovi
    7. Oznámenie o výsledku vyhodnotenia neúspešnému uchádzačovi
    8. Čestné vyhlásenie o vylúčení konfliktu záujmov v procese verejného obstarávania
    9. Zápisnica z havarijnej udalosti
    10. Zriadenie komisie na otváranie ponúk, vyhodnotenie splnenia podmienok účasti a vyhodnotenie predmetu zákazky
    11. Čestné vyhlásenie členov komisie
    12. Čestné vyhlásenie osoby zodpovednej za prípravu podkladov verejného obstarávania o nestrannosti a dôvernosti spracúvaných informácií
    13. Vyhlásenie uchádzača/záujemcu
    14. Čestné vyhlásenie „Konflikt záujmov“

    (5) Schválené starostkou obce v Nesluši 31. 12. 2018.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2021 o zabezpečení stravovania

    Článok 1 - Personálne vymedzenie pôsobnosti predpisu

    Interná smernica sa vzťahuje na:

    1. všetkých zamestnancov ktorým je zamestnávateľ Obec Nesluša (ďalej len „obec“) povinný zabezpečiť stravovanie v zmysle § 152 Zákonníka práce a
    2. starostku obce, ktorá je počas výkonu funkcie v zmysle zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, posudzovaná na účely stravovania ako zamestnanec v pracovnom pomere.

    Článok 2 - Stanovenie spôsobu zabezpečenia stravovania

    (1) Obec zabezpečuje stravovanie prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacej poukážky s výnimkou zamestnancov materskej školy, ktorých stravovanie zabezpečuje v stravovacom zariadení Školská jedáleň pri Základnej škole Nesluša.

    (2) Zamestnancom, ktorým obec nezabezpečuje stravovanie v stravovacom zariadení, umožňuje prostredníctvom dotazníka (príloha č. 1) výber medzi:

    1. zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo
    2. poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

    (3) Zamestnanci sú po výbere spôsobu stravovania viazaní výberom do konca aktuálneho kalendárneho roka, pričom obec umožní zamestnancom výber na ďalší kalendárny rok v priebehu mesiaca december.

    Článok 3 - Stanovenie výšky príspevku na stravovanie

    (1) Obec prispieva na stravovanie v školskej jedálni v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

    (2) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

    (3) Suma finančného príspevku je vo výške 55 % hodnoty stravovacej poukážky podľa odseku 2.

    (4) Zamestnávateľ poskytuje ďalší príspevok podľa zákona o sociálnom fonde.

    (5) Výška príspevkov je uvedená v prílohe č. 2.

    Článok 4 - Záverečné ustanovenia

    (1) Táto smernica je súčasťou vnútorného riadiaceho a kontrolného systému obce a slúži ako podklad na správne, úplné a preukazné zobrazenie príslušných skutočností pre potreby účtovníctva, je považovaná za účtovný záznam, je súčasťou účtovnej dokumentácie obce a je záväzná pre všetkých zamestnancov obce.

    (2) Neoddeliteľnou súčasťou smernice sú nasledujúce 2 prílohy:

    1. Dotazník pre zamestnanca,
    2. Určenie výšky príspevku na stravovanie.

    (3) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 03. 2021.

    (4) Schválené starostkou obce v Nesluši 26. 02. 2021.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 2/2023 o evidovaní, odpisovaní a účtovaní majetku

    Vnútorný predpis je vypracovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. Zákon o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v znení neskorších predpisov a v zmysle Opatrenia MF SR zo dňa 12. 12. 2022, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, uverejneného pod č. MF/014454/2022-36 (ďalej len „postupy účtovania“).

    Článok 1 - Vymedzenie základných pojmov

    (1) Z časového hľadiska sa majetok člení na:

    1. dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok,
    2. krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

    (2) Dlhodobý majetok sa člení na:

    1. dlhodobý nehmotný majetok,
    2. dlhodobý hmotný majetok,
    3. dlhodobý finančný majetok,
    4. dlhodobé pohľadávky.

    (3) Ako dlhodobý nehmotný majetok sa účtujú v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné autorské práva, technické zhodnotenie, ak nie je súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.

    (4) Ako dlhodobý hmotný majetok sa účtujú:

    1. pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
    2. samostatné hnuteľné veci okrem hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorých ocenenie je vyššie ako 1 700 €,
    3. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
    4. základné stádo a ťažné zvieratá, bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu,
    5. otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napríklad komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis,
    6. ako príslušenstvo dlhodobého hmotného majetku sa účtujú predmety, ktoré tvoria s hlavnou vecou jeden celok a sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo ho možno k hlavnej veci priradiť dodatočne.

    (5) Ako dlhodobý finančný majetok sa účtujú najmä:

    1. cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke, cenné papiere a podiely spoločnosti s podstatným vplyvom a ostatné podielové cenné papiere a podiely,
    2. pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti ako jeden rok,
    3. cenné papiere s pevným výnosom (ďalej len „dlhové cenné papiere“) napríklad obligácie, dlhopisy, vkladové listy,
    4. umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

    (6) Dlhodobé pohľadávky sú pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok pri ich vzniku.

    (7) Ako dlhodobý majetok sa neúčtujú:

    1. drobný nehmotný majetok do 2 400 €, ktorý podľa rozhodnutia účtovnej jednotky nie je dlhodobým nehmotným majetkom, a ktorý sa účtuje pri obstaraní na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby. Uvedený drobný nehmotný majetok sa bude financovať z bežných výdavkov,
    2. drobný hmotný majetok do 1 700 €, ktorý podľa rozhodnutia účtovnej jednotky nie je dlhodobým hmotným majetkom, a ktorý sa účtuje ako zásoby. Uvedený drobný hmotný majetok sa bude financovať z bežných výdavkov.

    (8) Ako technické zhodnotenie sa účtuje DNM a DHM zvýšený o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma 1 700 € a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Takéto technické zhodnotenie sa bude financovať z kapitálových výdavkov.

    (9) Ako technické zhodnotenie sa neúčtuje DNM a DHM zvýšený o náklady, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú do 1 700 €. Takéto náklady sa budú financovať z bežných výdavkov. 

    Článok 2 - Oceňovanie majetku

    (1) Na účely zákona o účtovníctve (§25 a § 27, ods.2) sa rozumie:

    1. obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,
    2. vlastnými nákladmi – priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,
    3. menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie,
    4. reálnou hodnotou:
      • trhová cena,
      • hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľapredchádzajúcehobodu známa,
      • hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľapredchádzajúcehobodu alebo
      • posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľaprvých dvoch bodov, alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

    (2) Dlhodobý majetok a jeho technické zhodnotenie sa oceňuje podľa § 25 zákona:

    1. obstarávacou cenou,
    2. vlastnými nákladmi,
    3. reálnou hodnotou.

    (3) Ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma 1 700 € a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce sumu 1 700 € sa môžu účtovať ako:

    1. služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,
    2. náklady, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

    (4) Ocenenie súboru hnuteľného majetku sa zvyšuje o obstarávaciu cenu vecí dodatočne zaradených do súboru hnuteľného majetku.

    (5) Ak pri odplatnom nadobudnutí vznikne významný rozdiel medzi vyššou trhovou cenou a obstarávacou cenou, rozdiel medzi trhovou cenou a obstarávacou cenou sa účtuje súvzťažne s účtom 384 – Výnosy budúcich období.

    (6) Dlhodobý majetok nadobudnutý bezodplatným prevodom pri splynutí, zlúčení, rozdelení alebo pri prevode správy sa oceňuje cenou, v ktorej sa doteraz viedol v účtovníctve. Ak cenu nie je možné zistiť, oceňuje sa reálnou hodnotou.

    (7) Pri účtovaní zámeny dlhodobého majetku sa postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja. Rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobudnutého dlhodobého majetku a účtovnou hodnotou odovzdávaného majetku sa účtuje podľa charakteru tohto rozdielu na vecne príslušný nákladový účet, na ktorom sa účtuje úbytok majetku alebo na vecne príslušný výnosový účet, na ktorom sa účtuje dosiahnutie výnosu z tohto majetku. Rozdiel medzi reálnou hodnotou a zostatkovou cenou pôvodného majetku sa podľa povahy rozdielu účtuje na účet 541 – Zostatková cena predaného DNM a DHM alebo na účet 641 – Tržby z predaja DNM a DHM. Nadobudnutie nového dlhodobého majetku získaného zámenou sa účtuje na príslušný majetkový účet v reálnej hodnote.

    (8) Finančný majetok sa oceňuje podľa § 25 zákona:

    1. obstarávacou cenou,
    2. reálnou cenou, v prípade bezodplatného nadobudnutia.

    (9) Zásoby sa oceňujú podľa § 25 a § 26 zákona:

    1. obstarávacou cenou,
    2. reálnou cenou,
    3. vlastnými nákladmi.

    (10) Podľa § 26 odsek 3 zákona ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

    (11) Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtovná jednotka prehodnotí odpisový plán, dobu odpisovania, na základe zmenených podmienok používania a upravuje odpisy perspektívne, bez úpravy výsledku hospodárenia minulých rokov.

    (12) Účtovná jednotka pri inventarizácii posudzuje okrem existencie majetku aj správnosť ocenenia majetku. Pri odpisovanom dlhodobom majetku odpisy znižujú ocenenie majetku v účtovníctve a preto je potrebné posúdiť, či je nastavená správna doba odpisovania.

    (13) Ak sa pri inventarizácii zistí, že sa majetok opotrebováva rýchlejšie, ako je nastavený odpisový plán, je potrebné zostatkovú cenu rozložiť na kratšie obdobie, ako doteraz stanovená zostatková doba životnosti, čím sa zvýši hodnota ročných odpisov t. z. k 31. 12. bežného účtovného obdobia účtovná jednotka prehodnotí dobu odpisovania a skráti zostatkovú dobu životnosti od 01. 01. nasledujúceho účtovného obdobia.

    (14) Ak sa pri inventarizácii zistí, že sa majetok opotrebováva pomalšie, ako je nastavený odpisový plán, je potrebné zostatkovú cenu rozložiť na dlhšie obdobie, ako doteraz stanovená zostatková doba životnosti, čím sa zníži hodnota ročných odpisov t. z. k 31. 12. bežného účtovného obdobia účtovná jednotka prehodnotí dobu odpisovania a predĺži zostatkovú dobu životnosti od 01. 01. nasledujúceho účtovného obdobia.

    Článok 3 - Obstaranie majetku

    (1) Dlhodobým nehmotným majetkom a dlhodobým hmotným majetkom sú na účely účtovania majetok a technické zhodnotenie uvedené do užívania. Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

    (2Na účte 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje obstaraný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do používania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním. Súčasťou nákladov súvisiacich s obstaraním nie sú úroky a kurzové rozdiely.

    (3Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia do používania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, najmä na:

    1. prípravu a zabezpečenie obstarania dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, výdavky (náklady) na poskytnutie záruk v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého hmotného majetku do používania,
    2. prieskumné práce, geologické práce, geodetické práce a projektové práce vrátane viacerých navrhovaných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných projektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zriadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekultiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,
    3. zabezpečovacie práce a konzervačné práce alebo udržiavacie práce a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,
    4. náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy poskytované vlastníkovi nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou,
    5. úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadovaného príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako aj úhrada vlastníkovi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,
    6. skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela; ak pri skúškach vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávateľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
    7. vyvolanú investíciu, ktorou sa rozumie obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať, ale ktoré jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

    (4Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú náklady, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, ale sú súčasťou prevádzkových nákladov, a to:

    1. úroky z úverov,
    2. kurzové rozdiely,
    3. penále, pokuty, poplatky, úroky z omeškania alebo iné zmluvné sankcie a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstarávaním dlhodobého hmotného majetku,
    4. náklady na prípravu zamestnancov pre budované prevádzky a zariadenia,
    5. náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,
    6. náklady na biologickú rekultiváciu,
    7. náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstarávaného hmotného majetku do používania,
    8. náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonností majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňuje sa drobnejšie poškodenie.

    (5Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtujú aj náklady vynaložené na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, ktorý má účtovná jednotka v nájme, výpožičke alebo bude mať v nájme, výpožičke na základe písomnej zmluvy a toto technické zhodnotenie sa bude odpisovať, pričom v účtovníctve vlastníka alebo správcu prenajatého dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú náklady na technické zhodnotenie a tieto náklady nezvyšujú obstarávaciu cenu dlhodobého hmotného majetku.

    (6Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje aj hnuteľný dlhodobý hmotný majetok obstaraný na účely jeho predaja, na ktorom sa vykonáva technické zhodnotenie.

    Článok 4 - Evidencia majetku

    (1) Analytická evidencia majetku sa vedie podľa jednotlivých položiek majetku v registri dlhodobého majetku. V analytickej evidencii sa dlhodobý majetok sleduje podľa:

    1. subjektov, od ktorých bol obstaraný alebo
    2. zdrojov financovania alebo
    3. miesta, kde je umiestnený.

    (2) Vedením analytickej evidencie je poverený zamestnanec, ktorý zodpovedá za evidenciu a oceňovanie majetku.

    (3) Majetok v analytickej evidencii je vedený v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách.

    (4) Prvotným dokladom na zaradenie dlhodobého majetku do analytickej evidencie je:

    1. dokument o obstaraní majetku (odovzdávací/preberací protokol, kolaudačné rozhodnutie, kúpna zmluva, darovacia zmluva, delimitačný protokol, protokol o prevode správy, dodávateľská faktúra...),
    2. protokol o zaradení dlhodobého majetku do používania.

    (5) Zamestnanec poverený vedením analytickej evidencie majetku overí vecnú a číselnú správnosť dokumentov podľa odseku 7. Po rozhodnutí účtovnej jednotky o zaradení majetku do používania, vystaví poverený zamestnanec ku každému nadobudnutému majetku protokol o zaradení majetku do používania, pridelí mu inventárne číslo a zaeviduje ho v majetkovej evidencii.

    (6) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak sa vklad do katastra nehnuteľností nepovolí, účtovné zápisy sa zrušia

    (7) Analytická evidencia dlhodobého majetku obsahuje:

    1. inventárne karty majetku obsahujú názov alebo opis majetku, číselné označenie, dátum jeho obstarania a uvedenia do užívania, dátum zaúčtovania na účtoch účtovej skupiny 01, 02, 03; ocenenie, údaje o zvolenom postupe odpisovania, sadzby odpisov, sumy odpisov za účtovné obdobie, vecné bremeno, záložné právo; transfer, z ktorého bol dlhodobý majetok obstaraný; zostatkovú cenu, dátum a spôsob vyradenia,
    2. inventárne karty majetku pozemkov obsahujú katastrálne územie, parcelné číslo, výmeru pozemku, druh pozemku podľa listu vlastníctva alebo obdobného dokumentu preukazujúceho vlastnícky vzťah k majetku mimo územia SR a jednotkovú cena za výmeru pozemku,
    3. inventárne karty majetku súborov hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou je aj príslušenstvo obsahujú jednotlivé časti súboru a jednotlivé kusy majetku zaznamenávané v analytickej evidencii vo fyzickom vyjadrení a hodnotovom vyjadrení. Ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec a k majetku sa priradí príslušenstvo alebo naopak vyradí, zaznamenáva sa v analytickej evidencii aj dátum priradenia alebo dátum vyradenia,
    4. protokol o zaradení dlhodobého majetku do používania obsahuje názov alebo opis majetku, dátum jeho obstarania a uvedenia do užívania,
    5. dokumenty o obstaraní dlhodobého majetku sú odovzdávací/preberací protokol, kolaudačné rozhodnutie, kúpna zmluva, darovacia zmluva, delimitačný protokol, protokol o zverení do správy, dodávateľská faktúra a pod.,
    6. ostatné dokumenty (uznesenia zastupiteľstva, listy vlastníctva…),
    7. odpisový plán obsahuje údaje o zvolenom postupe odpisovania, sadzby odpisov, sumy odpisov za účtovné obdobie,
    8. protokol o vyradení dlhodobého majetku obsahuje zostatkovú cenu, dátum a spôsob vyradenia.

    (8) Operatívna evidencia drobného nehmotného majetku od 35 € do 2 400 € obsahuje:

    1. protokol o zaradení drobného nehmotného majetku do používania,
    2. protokol o vyradení drobného nehmotného majetku.

    (9) Operatívna evidencia drobného hmotného majetku od 35 € do 1 700 € obsahuje:

    1. protokol o zaradení drobného hmotného majetku do používania alebo výdajka zo skladu,
    2. protokol o vyradení drobného hmotného majetku.

    (10) Drobný majetok do 35 € sa neeviduje.

    (11) Evidencia majetku je vedená prostriedkami výpočtovej techniky za použitia informačného systému URBIS, modul Majetok.

    (12) Účtovná jednotka uchováva dokumenty k inventarizácii v elektronickej podobe preukázateľným spôsobom podľa § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve.

    (13) Elektronická podoba uchovávania inventarizácie bude zabezpečená nahradením vlastnoručného podpisu podpisom v elektronickej podobe prostredníctvom aplikácie (napr. JSignPdf; https://qesportal.sk/Portal/sk) alebo transformáciou listinnej podoby na elektronickú podobu.

    (14) Za transformáciu účtovných záznamov z listinnej podoby do elektronickej podoby je zodpovedná osoba podľa prílohy vnútorného predpisu pre obeh účtovných dokladov.

    (15) Transformácia účtovných záznamov sa vykoná skenovaním do súborového formátu v rastrovej grafickej forme, pri ktorej sa zabezpečí:

    1. úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej a v novej forme,
    2. obsahová zhoda a vizuálna zhoda účtovného záznamu v novej podobe s jeho pôvodnou podobou,
    3. čitateľnosť celej plochy prevedeného účtovného záznamu v novej podobe,
    4. neporušenosť obsahu účtovného záznamu.

    (16) Skenovaniu budú podliehať všetky dokumenty podľa odseku 7.

    Článok 5 - Odpisovanie majetku

    (1) Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Zostatková cena sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku.

    (2) Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku alebo počas obdobia kým má majetok využiteľný potenciál.

    (3) Technické zhodnotenie dlhodobého majetku sa odpíše počas predpokladanej doby používania a odpisovania majetku, na ktorom bolo vykonané.

    (4) Účtovné odpisy sa počítajú z ceny, ktorou je dlhodobý nehmotný majetok alebo dlhodobý hmotný majetok ocenený v účtovníctve.

    (5) Účtovné odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku v podielovom spoluvlastníctve sa vykonávajú za každého spoluvlastníka z jeho spoluvlastníckeho podielu.

    (6) Účtovné odpisy zaokrúhlené podľa odpisového plánu na celé centy sa účtujú v prospech účtov účtových skupín 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku.

    (7) Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje

    1. očakávané použitie majetku a intenzita jeho využitia,
    2. očakávané fyzické opotrebovanie majetku,
    3. technické a morálne zastaranie,
    4. zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku.
    5. rôzna doba použiteľnosti a rôzny priebeh opotrebenia jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku podľa potrieb účtovnej jednotky.

    (8) Ak sa zmenia podmienky používania majetku, prehodnotí sa odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

    (9) Neodpisujú sa pozemky, predmety z drahých kovov, umelecké diela a zbierky, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov a predmety kultúrnej hodnoty a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi.

    (10) Hmotný majetok okrem zásob a nehmotný majetok okrem pohľadávok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku.

    (11) Účtovná jednotka zostavuje odpisový plán v súlade so zákonom o účtovníctve. Účtovná jednotka odpisuje majetok metódou rovnomerného odpisovania.

    (12) V zmysle § 7 ods. 3 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka môže zmeniť postup odpisovania majetku v účtovníctve, ak sa tým dosiahne verný a pravdivý obraz skutočností. Ak účtovná jednotka zmení odpisový plán v priebehu účtovného obdobia, musí nový postup odpisovania použiť spätne od prvého dňa daného účtovného obdobia. O zmene odpisového plánu musí účtovná jednotka informovať v poznámkach.

    (13) Ak sa v priebehu používania majetku zistí, že doba odpisovania nezodpovedá opotrebeniu majetku, upravia sa odpisy majetku a doba odpisovania od 01. 01. nasledujúceho účtovného obdobia.

    Článok 6 - Odpisový plán

    (1) Účtovná jednotka používa nasledovný odpisový plán:

    Odpisová skupina Predpokladaná doba používania v rokoch Ročná odpisová sadzba
    1 4 1/4
    2 6 1/6
    3 8 1/8
    4 12 1/12
    5 20 1/20
    6 40 1/40

    (2) Účtovná jednotka pri odpisovaní majetku využíva zaradenie majetku do odpisových skupín v zmysle zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a určí dobu odpisovania podľa predpokladanej doby používania. Ak účtovná jednotka nemôže zaradiť majetok do 1. – 6. odpisovej skupiny, individuálne prehodnotí odpisový plán konkrétneho majetku podľa špecifických podmienok používania.

    (3) Účtovná jednotka pri odpisovaní majetku obstaraného v rámci projektov EÚ postupuje podľa tohto vnútorného predpisu alebo podľa podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

    (4) Účtovná jednotka u novozisteného majetku individuálne určí dobu odpisovania v rokoch.

    (5) Účtovná jednotka odpisuje drobný dlhodobý hmotný majetok podľa predpokladanej doby používania a individuálne určí dobu odpisovania napr. od 2 rokov do 6 rokov (ako si určíte podľa odpisového plánu).

    (6) Účtovná jednotka odpisuje drobný dlhodobý nehmotný majetok podľa predpokladanej doby používania a individuálne určí dobu odpisovania napr. od 3 rokov do 6 rokov (ako si určíte podľa odpisového plánu).

    (7) Účtovný odpis sa zaokrúhľuje na celé centy.

    (8) Majetok sa začne odpisovať prvým dňom mesiaca, v ktorom bol dlhodobý majetok uvedený do používania.

    (9) Účtovná jednotka pri odpisovaní majetku v podnikateľskej činnosti postupuje v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Pri hmotnom majetku využíva rovnomerné odpisovanie majetku. Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25 zákona) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu.

    (10) Majetok používaný v súvislosti s verejným vodovodom sa zaraďuje a odpisuje podľa technickej doby životnosti majetku uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 323/2022 Z. z.

    Článok 7 - Vyraďovanie a likvidácia majetku

    (1) Účtovná jednotka je povinná vyradiť dlhodobý nehmotná a dlhodobý hmotný majetok, ktorý neprináša budúce peňažné toky a ani nemá využiteľný potenciál. Ak je v účtovníctve takýto majetok, je potrebné vykonať všetky úkony, ktoré predpisujú zákony týkajúce sa nakladania s majetkom obce, aby majetok mohol byť odúčtovaný a aby sa nevykázal v účtovnej závierke.

    (2) Návrh na vyradenie majetku predkladá vyraďovacej komisii zodpovedná osoba za majetok. Vyraďovacia komisia je trojčlenná, posudzuje návrhy na vyradenie majetku a predkladá ich ústrednej inventarizačnej komisii.

    (3) Protokol o vyradení majetku je súčasťou účtovnej a analytickej evidencie.

    (4) Vyradený majetok likviduje likvidačná komisia, ktorá je trojčlenná. Likvidačná komisia zabezpečí likvidáciu vyradeného majetku určeným spôsobom.

    (5) Doklady o uskutočnení likvidácie sú súčasťou účtovnej a analytickej evidencie.

    Článok 8 - Účtovanie majetku

    (1) Majetok sa účtuje v zmysle platných postupov účtovania v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok.

    (2) O operatívnej evidencii sa účtuje v účtovej triede 7 – Uzávierkové účty a podsúvahové účty.

    Článok 9 - Špecifické oceňovanie majetku

    Majetok nadobudnutý bezodplatne; majetok nadobudnutý odplatne za tzv. symbolickú cenu, t. z. v prípade, ak pri odplatnom nadobudnutí majetku vznikne významný rozdiel medzi vyššou trhovou cenou a obstarávacou cenou; majetok novozistený sa oceňuje reálnou hodnotou. Reálnu hodnotu stanoví oceňovacia komisia, ktorú vymenuje štatutárny orgán. O stanovení reálnej hodnoty oceňovacia komisia vyhotoví Zápisnicu z ocenenia majetku reálnou hodnotou.

    Článok 10 - Záverečné ustanovenia

    (1Tento predpis je súčasťou vnútorného kontrolného systému organizácie a podlieha aktualizácii podľa potrieb a zmien kompetencií a zodpovedností.

    (2Ustanoveniami tohto predpisu sú povinní riadiť sa všetci zamestnanci organizácie.

    (3) Táto smernica nadobúda účinnosť a je záväzná od účtovného obdobia za rok 2023.

    (4) Schválené starostkou obce v Nesluši05.12.2023.

    Ing. Zuzana Jancová, starostka obce

    Prílohy

  • Interná smernica č. 3/2019 na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

    Prílohy

  • Interná smernica č. 3/2023 o vedení účtovníctva

    Vnútorný predpis je vypracovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. Zákon o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v znení neskorších predpisov a v zmysle Opatrenia MF SR zo dňa 12. 12. 2022, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, uverejneného pod č. MF/014454/2022-36 (ďalej len „postupy účtovania“).

    Článok 1 - Spôsob vedenia účtovníctva a projektovo-programová dokumentácia

    (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva podľa Opatrenia MF SR zo dňa 12. 12. 2022, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, uverejneného pod č. MF/014454/2022-36.

    (2) Organizačné zložky účtovnej jednotky, z ktorých každá organizačná zložka predstavuje v systéme účtovníctva stredisko účtovnej jednotky:

    1. Samospráva,
    2. Školstvo,
    3. Vodné hospodárstvo,
    4. Odpadové hospodárstvo,
    5. Verejné priestranstvá,
    6. Šport a kultúra,
    7. Sociálne služby,
    8. Podnikateľská činnosť.

    (3) Účtovníctvo je vedené vo vlastnej réžii v sídle účtovnej jednotky.

    (4) Programové vybavenie účtovnej jednotky:

    1. podsystém účtovníctva, skladu, majetku, personalistiky, miezd a miestnych poplatkov vedie účtovná jednotka použitím informačného systému URBIS od spoločnosti MADE, spol. s r. o.,
    2. podsystém daní vedie účtovná jednotka s použitím softvéru informačného systému DCOM od združenia DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS).

    (5) Účtovným obdobím je kalendárny rok.

    (6) Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro.

    (7) Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku v štátnom jazyku.

    Článok 2 - Účtovný rozvrh

    (1) Účtový rozvrh zostavuje účtovná jednotka v súlade s § 13 ods. 2 zákona o účtovníctve v z. n. p. a podľa § 5 postupov účtovania.

    (2) Účtový rozvrh účtovnej jednotky obsahuje používané syntetické analytické a podsúvahové účty, potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov počas účtovného obdobia. Každý syntetický účet a analytický účet má číselné a slovné označenie. Účtovná jednotka tvorí analytické účty podľa svojich potrieb.

    (3) Účtovná jednotka zostavuje účtový rozvrh na účtovné obdobie. Účtový rozvrh sa v priebehu účtovného obdobia môže dopĺňať podľa potrieb účtovnej jednotky. Ak nedochádza k prvému dňu účtovného obdobia k zmene účtového rozvrhu, ktorý bol platný v predchádzajúcom účtovnom období, môže postupovať účtovná jednotka podľa tohto účtového rozvrhu aj v nasledujúcom účtovnom období.

    (4) Účtová jednotka nesmie účtovať na účtoch, ktoré nie sú v účtovom rozvrhu.

    (5) Účtový rozvrh je prílohou vnútorného predpisu.

    (6) Pri vytváraní analytických účtov sa zohľadňujú tieto hľadiská:

    1. členenie majetku podľa druhu, hmotne zodpovedných osôb a miesta jeho umiestnenia, ak sa nevedie analytická evidencia; osobitne sa sleduje majetok poskytnutý účtovnej jednotke na zabezpečenie jej pohľadávky a cenné papiere v umorovacom konaní,
    2. členenie majetku podľa doby použiteľnosti na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok,
    3. členenie pohľadávok a záväzkov podľa dohodnutej doby splatnosti a zostatkovej doby splatnosti,
    4. členenie cenných papierov podľa druhov a emitentov, ak sa nevedie analytická evidencia,
    5. členenie vydávaných štátnych dlhopisov podľa jednotlivých emisií, ak sa nevedie analytická evidencia,
    6. členenie podľa jednotlivých dlžníkov alebo rovnorodých skupín dlžníkov, ak sa nevedie analytická evidencia,
    7. členenie podľa jednotlivých veriteľov alebo rovnorodých skupín veriteľov, ak sa nevedie analytická evidencia,
    8. členenie podľa jednotlivých subjektov verejnej správy a podľa druhu transferov na bežné a kapitálové transfery prijaté a poskytnuté transfery podľa subjektov súhrnného a konsolidovaného celku, ak sa nevedie analytická evidencia,
    9. členenie na slovenskú menu a cudziu menu podľa § 4 ods. 7 zákona,
    10. členenie podľa položiek účtovnej závierky vrátane požiadaviek na zostavenie poznámok,
    11. členenie podľa položiek konsolidovanej a súhrnnej účtovnej závierky vrátane požiadaviek na zostavenie konsolidovaných a súhrnných poznámok,
    12. členenie podľa rozpočtovej klasifikácie, podľa zdrojov a programov, ak sa nevedie analytická evidencia,
    13. členenie podľa charakteru činnosti,
    14. členenie podľa požiadaviek na vyčíslenie základu dane jednotlivých daní, ak sa nevedie analytická evidencia,
    15. členenie pre potreby zúčtovania zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
    16. členenie na účely podľa osobitných predpisov,
    17. členenie z hľadiska potrieb finančného riadenia účtovnej jednotky,
    18. iné hľadiská členenia podľa potrieb účtovnej jednotky.

    (7) Na podsúvahových účtoch v účtfových skupinách 75 až 79 sa evidujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách, a ktoré sú podstatné na posúdenie majetkovej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť. Na podsúvahových účtoch sa evidujú najmä:

    1. prijaté depozitá (účet 751),
    2. prenajatý majetok (účet 761),
    3. majetok vo výpožičke (účet 762),
    4. majetok prijatý do úschovy (účet 763),
    5. prísne zúčtovateľné tlačivá (účet 764 Pokutové bloky; 765 Parkovacie karty) ,
    6. materiál v skladoch civilnej ochrany (účet 766),
    7. odpísané pohľadávky do doby zániku (účet 767),
    8. drobný hmotný majetok (účet 771),
    9. drobný nehmotný majetok (účet 781),
    10. koncesná zmluva (účet 788),
    11. vyrovnávací podúsvahový účet (účet 799).

    Článok 3 - Zoznam účtovných kníh, číselných znakov, symbolov a skratiek

    (1Zoznam účtovných kníh:

    1. denník, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú z časového hľadiska (chronologicky), ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,
    2. hlavná kniha, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky, ktorou sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na príslušné účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období. V hlavnej knihe musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady, o ktorých sa účtovalo v denníku.

    (2Účtovné knihy sa vedú výpočtovou technikou s použitíminformačného systému URBIS od firmyMADE, spol. s r. o. Výstupmi z programového vybavenia pre oblasť účtovníctva sú:

    1. účtovné knihy(hlavná kniha, denník, obratová predvaha, zborník),
    2. účtovné výkazy a poznámky(súvaha,výkaz ziskov a strát, tabuľková časť poznámok)
    3. finančné výkazy(FIN 1 – 12 Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách; FIN 2 – 04 Finančný výkaz o vybraných údajoch z aktív a pasív; FIN 3 – 04 Finančný výkaz o finančných aktívach podľa sektorov; FIN 4 – 04Finančný výkaz o finančných pasívach podľa sektorov; FIN 5 – 04 Finančný výkaz o dlhových nástrojoch a vybraných záväzkoch;FIN 6 – 04Finančný výkaz o bankových účtoch, záväzkoch a splátkach obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácii)
    4. evidencia faktúr(kniha došlých faktúr, kniha odoslaných faktúr, saldokonto, neuhradené došlé faktúry, nezinkasované odoslané faktúry)
    5. finančný a programový rozpočet(plnenie príjmov a čerpanie výdavkovfinančného rozpočtu a programového rozpočtu, hodnotenie plnenia programov, monitorovanie plnenia programov),
    6. účtový rozvrh, krycí list a ďalšie.

    (3Zoznam číselných znakov, symbolov a skratiek je prílohou vnútorného predpisu.

    (4)Účtovné doklady sa musia dôsledne číslovať. Predpokladom zaistenia preukázateľnosti účtovníctva sú dokladové rady. Pre každý druh dokladu je stanovený samostatný číselný rad s použitými kódmi # (poradové číslo dokladu, pokladne, bankového účtu), M (mesiac), RRRR (rok), SÚ (súvahový účet):

    Druh dokladu

    Číselný rad

    Pokladničné doklady

    P#/P/#, P#/V/#

    Bankové výpisy – bežný účet

    B#/M/#

    Bankové výpisy – ostatné účty

    B#/#

    Dodávateľské faktúry/dobropisy/zálohové faktúry/ostatné záväzky

    DFRRRR/#, DFDRRRR/#, DFZRRRR/#, DFORRRR/#

    Odberateľské faktúry/dobropisy/zálohové faktúry/ostatné pohľadávky

    OFRRRR/#, OFDRRRR/#, OFZRRRR/#, OFORRRR/#

    Objednávky

    ORRRR/#

    Interné doklady

    I#/SÚ/#

    Externé doklady dane a poplatky/majetok/predpisy DCOM/mzdy

    ED#, EM#, EP#, EZ#

    Článok 4 - Spôsoby oceňovania

    (1) Prípustné spôsoby oceňovania majetku a záväzkov sú uvedené v zákone o účtovníctve v § 24 až § 27 a v postupoch účtovania.

    (2) Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska:

    1. v deň predchádzajúci dňu uskutočnenie účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanovuje osobitný predpis,
    2. v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

    (3) Pri kúpe a predaji cudzej meny za menu euro použije účtovná jednotka kurz, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané.

    (4) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa oceňuje:

    1. obstarávacou cenou:
      • hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
      • zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,
      • podiely na základnom imaní obchodných spoločností, cenné papiere a deriváty,
      • pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,
      • nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
      • záväzky pri ich prevzatí;
    2. vlastnými nákladmi:
      • hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
      • zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,
      • nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,
      • príchovky a prírastky zvierat;
    3. menovitou hodnotou:
      • peňažné prostriedky a ceniny,
      • pohľadávky pri ich vzniku,
      • záväzky pri ich vzniku;
    4. reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve a postupov účtovania:
      • majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
      • majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,
      • nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,
      • majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v z. n. p.),
      • majetok a záväzky nadobudnuté zámenou,
      • majetok nadobudnutý odplatne, ak vznikol významný rozdiel medzi obstarávacou a vyššou trhovou cenou.

    (5) Na účely zákona o účtovníctve sa rozumie:

    1. obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,
    2. vlastnými nákladmi:
      • pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,
      • pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť;
    3. menovitou hodnotou cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie,
    4. reálnou hodnotou (§ 27 ods.2 zákona) sa rozumie:
      • trhová cena,
      • hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,
      • hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo
      • posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

    (6) Oceňovacie modely vychádzajú z:

    1. trhového princípu,
    2. výdavkového prístupu,
    3. príjmového prístupu.

    (7) Účtovná jednotka používa pri oceňovaní výdavkový prístup, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu.

    Článok 5 - Deň uskutočnenia účtovného prípadu podľa postupov účtovania

    (1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorom dôjde k vzniku pohľadávky a záväzku, platbe záväzku, inkasu pohľadávky, započítaniu pohľadávky, postúpeniu pohľadávky, vkladu do obchodnej spoločnosti, prijatiu a odovzdaniu majetku do správy, prevodu správy majetku, poskytnutiu preddavku alebo prijatiu preddavku, prevzatiu dlhu, výplate hotovosti alebo prevzatiu hotovosti, úhrade úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, nákupu alebo predaju peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo cenných papierov, pripísaniu cenných papierov na účet, dohodnutiu a vyrovnaniu obchodu s cennými papiermi alebo devízami, splneniu dodávky, zisteniu manka, schodku majetku, prebytku majetku alebo škody na majetku, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a k ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a o ktorých sú k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti

    (2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak sa vklad do katastra nehnuteľností nepovolí, účtovné zápisy sa zrušia.

    Článok 6 - Spôsob účtovania zásob

    (1) Účtovanie obstarania a úbytku zásob sa vykonáva spôsobom A bez používania kalkulačného účtu 111.

    (2) Súčasťou obstarávacej ceny zásob sú všetky náklady potrebné na ich obstaranie, napríklad preprava, provízia, poistné a pod.

    (3) Analytická evidencia zásob sa vedie v elektronickej podobe v softvéri URBIS.

    (4) Analytická evidencia slúži na identifikáciu zásob a obsahuje najmä označenie zásob, dátum obstarania zásob, dátum vyskladnenia zásob, ocenenie zásob a údaje o množstve zásob.

    (5) Úbytok zásob rovnakého druhu účtuje účtovná jednotka spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku zásob sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku zásob (spôsob označovaný ako FIFO – first in, first out).

    (6) Účtovanie obstarania zásob spôsobom A bez používania kalkulačného účtu 111. Na účte 112 - Materiál na sklade sa pri spôsobe A účtovania zásob účtuje nakúpený a prevzatý materiál na sklad.

    Text účtovného prípadu

    MD

    D

    Faktúra od dodávateľa

    112

    321

    Spotreba materiálu

    501

    112

    (7) Drobný hmotný majetok v ocenení od 35 do 1 700 Eur, o ktorom účtovná jednotka rozhodla, že nie je dlhodobým majetkom sa účtuje priamo do spotreby so súvzťažným zápisom do podsúvahovej evidencie.

    Text účtovného prípadu

    MD

    D

    Faktúra od dodávateľa

    501

    321

    Sledovanie na podsúvahe

    771

    799

    (8) Drobný nehmotný majetok do 2 400 € sa účtuje priamo do nákladov na účet 518 – Ostatné služby.

    (9) Účtovanie zásob priamo do spotreby (bez účtovania na sklad). Priamo do spotreby účtuje účtovná jednotka druhy materiálu nevýznamnej hodnoty napr.:

    1. kancelárske potreby a materiál okrem balení kancelárskeho papiera,
    2. čistiace, hygienické a dezinfekčné prostriedky,
    3. materiál použitý na opravy a údržbu,nákup odbornej literatúry, novín a ostatných tlačív,
    4. osobné ochranné pracovné prostriedky,
    5. spotreba pohonných látok pri nákupe priamo do nádrže automobilu,
    6. reprezentačný materiál zakúpený na konkrétnu kultúrno-spoločenskú akciu.

    (10) Priamo do spotreby účtuje účtovná jednotka drobný hmotný majetok nevýznamnej hodnoty do 35 € bez súvzťažného zápisu do podsúvahových účtov.

    Článok 7 - Osobitosti účtovania

    (1) Účtovanie opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období:

    1. účtovná jednotka považuje za nevýznamné sumy nákladov a nevýznamné sumy výnosov do 3 500 €;
    2. opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov. Významné sumy opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účet 428 – Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov.

    (2) Účtovanie o záväzkoch:

    1. Krátkodobé záväzky (záväzky s dohodnutou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok):
      • na účte 321 – Dodávatelia sa účtuje záväzok voči dodávateľom pri vzniku záväzku napr. z došlých faktúr,
      • na účte 325 – Ostatné záväzky sa účtujú ostatné krátkodobé záväzky z obchodných vzťahov napr. reklamácie, záručné záväzky, záväzky zo zmlúv a pod.,
      • na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky napr. nevyfakturované dodávky za telekomunikačné služby,
      • na účte 379 – Iné zväzky sa účtuje napr. záväzok zo zodpovednosti za spôsobenú škodu, iné záväzky voči zamestnancom (sporenia, pôžičky, zrážky...), finančné zábezpeky na verejné obstarávanie, finančné zábezpeky na nájomné, záväzky z poistenia na základe oznámenia, záväzky voči organizácii za semináre na základe pozvánky, preplatky na daniach, preplatky na komunálny a drobný stavebný odpad, záväzky z nezrovnalostí vyplývajúcich z kontrol na projekty EÚ atď.
    2. Dlhodobé záväzky (záväzky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok) – na účte 479 – Ostatné dlhodobé záväzky sa účtujú dlhodobé záväzky napr. finančné zábezpeky na nájomné, zástavy pri verejnom obstarávaní, úver zo ŠFRB, investičné dodávateľské úvery, dodávateľské úvery, úver z Environmentálneho fondu…
    3. Rezervy sa:
      • v hlavnej činnosti vytvárajú na:
        1. zamestnanecké pôžitky (na odstupné na základe plánu znižovania stavov zamestnancov, ak ide o významné riziká a straty, pričom za významnú považuje účtovná jednotka tvorbu rezervy, ktorá je 3 500 € a viac),
        2. nevyfakturované dodávky a nevyfakturované služby,
        3. náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky alebo výročnej správy, týkajúcej sa vykazovaného účtovného obdobia,
        4. prebiehajúce a hroziace súdne spory,
        5. rezerva na obnovu vodovodu vo výške ročných odpisov;
      • v podnikateľskej činnosti vytvárajú v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov;
      • tvoria ako zákonné v rámci podnikateľskej činnosti a ostatné v rámci hlavnej činnosti;
      • účtujú:
        1. na ťarchu alebo v prospech účtov 323 – Krátkodobé rezervy, 451 – Zákonné rezervy, 459 – Ostatné rezervy,
        2. pri tvorbe na ťarchu účtov nákladov 552 – Tvorba zákonný rezerv, 553 – Tvorba ostatných rezerv, 554 – Tvorba rezerv z finančnej činnosti,
        3. pri použití a zrušení na účty výnosov 652 – Zúčtovanie zákonných rezerv, 653 – Zúčtovanie ostatných rezerv, 654 – Zúčtovanie rezerv z finančnej činnosti,
        4. pri tvorbe rezerv súvisiacich s obstaraním majetku (napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, dlhodobého majetku) na ťarchu príslušného účtu majetku, ich použití v prospech príslušného účtu záväzkov.

    (3) Účtovanie o záväzkoch ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:

    1. Účtovná jednotka dodávateľské faktúry, za mesiac december bežného účtovného obdobia, došlé do 31. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (t. j. do 31. 01.) účtuje na účte 321 – Dodávatelia.
    2. Ak do dňa zostavenia účtovnej závierky neboli zo strany dodávateľa vyúčtované uskutočnené dodávky a služby, avšak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná cenu dodávky a služby, zaúčtuje sa v účtovníctve ako záväzok na účte 326 – Nevyfakturované dodávky alebo na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky.
    3. Ak do dňa zostavenia účtovnej závierky neboli zo strany dodávateľa vyúčtované uskutočnené dodávky a služby a účtovná jednotka nezískala informácie o výške záväzku, vytvorí sa na nevyfakturované dodávky rezerva v odhadovanej sume, ktorá sa zaúčtuje na účet 323 – Krátkodobé rezervy alebo 451 – Rezervy zákonné alebo 459 – Ostatné rezervy.

    (4) Účtovanie o pohľadávkach:

    1. Krátkodobé pohľadávky (pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok):
      • na účte 315 – Ostatné pohľadávky sa účtujú napr. reklamácie, dobropisy,
      • na účte 378 – Iné pohľadávky sa účtujú napr. refundácie, pohľadávky zo zmlúv, pohľadávka voči osobe zodpovednej za škodu alebo manko, pohľadávka voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí, pohľadávky z nájmu, z poskytnutých zábezpek.
    2. Dlhodobé pohľadávky (pohľadávky s dohodnutou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok) – na účte 378 – Iné pohľadávky sa účtujú napr. pohľadávky zo zmlúv, pohľadávky z nájmu, z poskytnutých zábezpek.
    3. Opravné položky (prechodné zníženie hodnoty pohľadávok) – pri účtovaní o opravných položkách postupuje účtovná jednotka podľa vnútorného predpisu pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek.

    (5) Vyúčtovanie cenín. O spotrebe cenín na účte 213 – Ceniny sa účtuje na základe účtovného dokladu „Vyúčtovanie cenín“ (poštové známky, e-kolky, stravné lístky) na konci kalendárneho mesiaca podľa analytickej evidencie cenín.

    (6) Platobné karty:

    1. Zamestnancom, ktorým boli vydané platobné karty sú zodpovední za ich použitie. Zamestnanci sú povinní všetky výdavky uskutočnené platobnou kartou zúčtovať najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V prípade, že výdavky nebudú zúčtované alebo zamestnanec nebude vedieť preukázať použitie platobnej karty, je povinný v plnej výške nahradiť použitie finančných prostriedkov z bankového účtu.
    2. Zamestnancom budú preplatené aj výdavky uskutočnené súkromnou platobnou kartou, ale len v prípade mimoriadnych okolností a len so súhlasom vedúceho zamestnanca.

    (7) Vyúčtovanie spotreby pohonných hmôt (PHM): PHM sú do automobilov čerpané zo skladu PHM obecného úradu. Zamestnanci zodpovední za spotrebu PHM postupujú pri zúčtovaní podľa internej smernice pre organizáciu a prevádzku cestných motorových vozidiel.

    (8) Náklady a výnosy: Na zistenie výsledku hospodárenia v účtovníctve slúžia výsledkové účty nákladov a výnosov. Náklady sa účtujú na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, výnosy sa účtujú na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy.

    (9) Časové rozlíšenie nákladov a výnosov: Účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Kritériom pre účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Účty časového rozlíšenia:

    1. účet 381 – Náklady budúcich období napr. poistné, predplatné, nájomné, služby.
    2. účet 383 – Výdavky budúcich období napr. nájomné platené pozadu.
    3. účet 384 – Výnosy budúcich období napr. nájomné prijaté vopred.
    4. účet 385 – Príjmy budúcich období napr. nájomné platené pozadu.

    (10) Dlhodobý majetok a drobný majetok: Pri účtovaní o hmotnom a nehmotnom majetku postupuje účtovná jednotka podľa vnútorného predpisu o evidovaní, odpisovaní a účtovaní majetku.

    (11) Pomerové rozpočítavanie nákladov: Na základe odborného posúdenia účtovná jednotka rozúčtováva pomerovo náklady na prenesené kompetencie a originálne kompetencie nasledovne:

    1. matrika (maximálne do výšky nezúčtovaného finančného príspevku na prevádzku):
      • elektrická energia: 10 % spotreby obecného úradu,
      • plyn: 10 % spotreby obecného úradu,
      • telekomunikačné služby: 1/6 nákladu obecného úradu.
    1. materská škola a školská jedáleň:
      • elektrická energia: podľa stavu pomerových meračov, pokiaľ nie je k dispozícii, použije sa pomer z predchádzajúcich období nasledovne: materská škola 0,088046495-násobok spotreby, prístavba materskej školy 0,032139139-násobok spotreby, školská jedáleň 0,821911867-násobok spotreby, kotolňa 0,057902498-násobok spotreby, pričom spotreba kotolne je rozdelená napolovicu medzi pôvodnú budovu materskej školy a školskú jedáleň.
      • plyn: 75 % materská škola, 25 % školská jedáleň.

    (12) Pomerové rozpočítavanie výdavkov: Na základe odborného posúdenia účtovná jednotka rozúčtováva pomerovo výdavky na školstvo pre účely štatistickej klasifikácie výdavkov verejnej správy (SK COFOG) nasledovne:

    1. základná škola: 100 % výdavkov na 09.2.1.1,
    2. školská jedáleň: 100 % výdavkov na 09.6.0.1.

    (13) Uzavretie účtovných kníh:

    1. konečné stavy účtov účtovej triedy 5 – Náklady sa účtujú na ťarchu účtu 710 – Účet výsledku hospodárenia a konečné stavy účtov účtovej triedy 6 – Výnosy sa účtujú v prospech účtu 710 – Účett výsledku hospodárenia;
    2. konečné zostatky súvahových účtov sa účtujú podvojne v prospech alebo na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový podľa charakteru zostatku. Preúčtovaním konečného zostatku účtu 710 – Účett výsledku hospodárenia na účet 702 sa uzavrú účtovné knihy;
    3. pri uzavretí účtovných kníh sa:
      • zisťujú obraty jednotlivých účtov,
      • zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,
      • účtujú konečné stavy účtov nákladov v účtovej triede 5 a výnosov v účtovej triede 6,
      • zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov za účtovné obdobie,
      • zisťuje účtovný výsledok hospodárenia ako rozdiel nákladov a výnosov;
    4. pri uzavretí účtovných kníh sú údaje z účtov 702 – Konečný účet súvahový a 710 – Účet výsledku hospodárenia a údaje z analytických účtov podkladom pre zostavenie účtovnej závierky.

    (14) Otvorenie účtovných kníh:

    1. konečné zostatky jednotlivých súvahových účtov aktív a pasív zaúčtovaných na účte 702 – Konečný účet súvahový sú začiatočnými stavmi jednotlivých súvahových účtov aktív a pasív zaúčtovaných na účte 701 – Začiatočný účet súvahový;
    2. účtovnými zápismi na ťarchu účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a v prospech príslušných otváraných súvahových účtov pasív a účtovnými zápismi v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový a na ťarchu príslušných otváraných súvahových účtov aktív sa účtujú ich začiatočné stavy;
    3. výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia účtovaný v prospech alebo na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový sa pri otvorení účtov hlavnej knihy účtuje v prospech alebo na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 701 – Začiatočný účet súvahový.

    Článok 8 - Účtovná závierka

    (1) Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti:

    1. názov účtovnej jednotky a sídlo,
    2. identifikačné číslo,
    3. deň, ku ktorému sa zostavuje,
    4. deň jej zostavenia,
    5. obdobie, za ktoré sa zostavuje,
    6. iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva,
    7. podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky.

    (2) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa predchádzajúceho odseku obsahuje tieto súčasti:

    1. súvaha,
    2. výkaz ziskov a strát,
    3. poznámky (textová časť, tabuľková časť).

    (3) Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Deň zostavenia účtovnej závierky si účtovná jednotka určuje sama pri každom zostavení účtovnej závierky.

    (4) V súvahe riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

    (5) Vo výkaze ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

    (6) V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát, prípadne ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich vysvetľujú a dopĺňajú. V poznámkach sa uvádzajú aj informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód, a ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených Zákonom o účtovníctve. V poznámkach uvedie účtovná jednotka tiež informácie o skutočnostiach, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nevykazuje v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky. V Poznámkach v textovej časti kde sa uvádzajú významné sumy majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa významnou sumou rozumie suma od 3 500 €.

    (7) Riadna účtovná závierka v elektronickej podobe sa ukladá do registra účtovných závierok prostredníctvom informačného systému RISSAM.výkazy takto:

    1. súvaha a výkaz ziskov a strát do 5. februára nasledujúceho účtovného obdobia,
    2. poznámky do 31. marca nasledujúceho účtovného obdobia.

    Článok 9 - Záverečné ustanovenia

    (1Tento predpis je súčasťou vnútorného kontrolného systému organizácie a podlieha aktualizácii podľa potrieb a zmien kompetencií a zodpovedností.

    (2Ustanoveniami tohto predpisu sú povinní riadiť sa všetci zamestnanci organizácie.

    (3) Tento predpis ruší Internú smernicu č. 1/2010, ktorou sa upravujú postupy pre vedenie účtovníctva obce Nesluša zo dňa 31. 12. 2009.

    (4) Táto smernica nadobúda účinnosť a je záväzná od účtovného obdobia za rok 2023.

    (5) Schválené starostkou obce v Nesluši05.12.2023.

    Ing. Zuzana Jancová, starostka obce

    Prílohy

  • Interná smernica č. 4/2019 o vybavovaní podnetov doručených obci Nesluša

    Článok 1 - Úvodné ustanovenia

    Účelom tejto smernice je upraviť postup zodpovedných zamestnancov obce Nesluša (ďalej len „obec“) pri doručovaní, spracúvaní a vybavovaní podnetov, ktoré občania, podnikatelia alebo tretie osoby adresujú obci.

    Článok 2 - Vymedzenie pojmov

    (1) Podnet je akékoľvek podanie bez ohľadu na obsah, ktoré je adresované obci osobne cez jej podateľňu v písomnej alebo ústnej podobe alebo poštovou prepravou, prípadne e-mailom, faxom alebo elektronicky.

    (2) Žiadosť o informáciu je podanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    (3) Sťažnosť je podanie podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

    (4) Petícia je podanie podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    (5) Úkon v správnom konaní je úkon, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok alebo osobitný procesno-právny predpis.

    (6) Iné podanie je to, ktoré nie uvedené pod písmenom odsekom 1 až 5 tohto článku.

    (7) Adresátom je fyzická osoba, právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá ako adresát alebo žiadateľ vystupuje na podaní.

    Článok 3 - Prijímanie podaní

    (1) Obec prijíma všetky formy podania, a to písomne, faxom, ústne do zápisnice, e-mailom alebo elektronicky.

    (2) Na požiadanie adresáta zodpovedný zamestnanec vždy potvrdí doručenie podania, a to spôsobom, ako to adresát požaduje, ak spôsob potvrdenia neurčuje osobitný právny predpis.

    (3) Prijímanie podaní, ktoré sú adresované osobne v písomnej podobe do podateľne alebo ústne do zápisnice, sa uskutočňuje v úradných hodinách obecného úradu. Obec zabezpečí prítomnosť zodpovedného zamestnanca, ktorý takéto podania prijíma.

    (4) V prípade, že zodpovedný zamestnanec, ktorému je prijaté podanie pridelené na vybavenie, zistí, že toto nemá predpísané náležitosti, vyzve adresáta podania, aby v lehote najmenej do siedmich dní svoje podanie doplnil alebo opravil a poučí ho, ako má doplnenie alebo oprava byť urobená a čo má obsahovať. Túto povinnosť zodpovedný zamestnanec nemá, ak pre adresáta táto povinnosť plynie z osobitného právneho predpisu. Ak osobitný právny predpis určuje odlišnú lehotu na doplnenie, je zamestnanec povinný túto rešpektovať a postupovať podľa osobitného právneho predpisu.

    (5) Pri anonymných podnetoch obec postupuje takým spôsobom, aby zabezpečila nápravu alebo preverila stav vecí. Lehotami podľa tejto smernice však zamestnanci nie sú viazaní.

    Článok 4 - Lehoty a spôsoby vybavovania podnetov

    (1) Každý zamestnanec, ktorému bolo pridelené na vybavenie podanie, je povinný ho spracovať a vybaviť požadovaným alebo právnym predpisom určeným spôsobom do 7 dní odo dňa jeho prijatia, ak táto smernica ďalej neurčuje inak.

    (2) Podanie, ktorého obsahom je žiadosť o informáciu, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

    (3) Podanie, ktorého obsahom je sťažnosť, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o sťažnostiach.

    (4) Podanie, ktorého obsahom je petícia, sa vybavuje spôsobom a v lehotách určených zákonom o petičnom práve.

    (5) Ak je obsahom podania úkon, ktorý smeruje k prebiehajúcemu správnemu konaniu alebo je podnetom na začatie nového správneho konania, je zodpovedný zamestnanec povinný ho vybaviť v lehote a spôsobom, ako to určuje Správny poriadok alebo iný procesno-právny predpis, ktorý sa uplatňuje namiesto neho.

    (6) Pri podnetoch, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 6 tejto smernice, sa postupuje podľa zásad a lehôt, ktoré sú uvedené v tejto smernici, ak osobitný právny predpis neurčuje iný postup alebo inú lehotu. Ak je predmetom podnetu žiadosť, ku ktorej je potrebné rozhodnutie obecného zastupiteľstva, zodpovedný zamestnanec je povinný informovať adresáta o plánovanom dni, kedy obecné zastupiteľstvo zasadne, a to najneskôr 14 dní pred plánovaným zasadnutím, ak je tento termín známy a dané podanie bude ako bod zaradené. V opačnom prípade zodpovedný zamestnanec informuje adresáta o predpokladanom ďalšom zasadnutí obecného zastupiteľstva, kedy by daný podnet mal byť predmetom rokovania. Po ukončení rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom sa predmetný podnet prejednal, zasiela zodpovedný zamestnanec adresátovi výsledok rokovania, a to do 5 dní odo dňa podpísania uznesenia zo strany starostky obce vrátane sprievodného listu s určením ďalšieho postupu (napr. uzatvorenie zmluvy, vyžiadanie ďalších podkladov atď.).

    (7) Pri každom úkone, ktorý zodpovedný zamestnanec obce pripraví, uvedie z dôvodu rýchlej a lepšej komunikácie s adresátom svoje meno, priezvisko, telefonický a e-mailový kontakt.

    Článok 5 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Táto smernica je určená pre všetkých zamestnancov obce a odo dňa nadobudnutia účinnosti je pre všetkých zamestnancov záväzná. Na priloženom mennom zozname zamestnanci svojím podpisom potvrdia, že boli oboznámený s jej obsahom.

    (2) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 12. 2019.

    (3) Schválené starostkou obce v Nesluši 27. 11. 2019.

    Prílohy

  • Interná smernica č. 4/2023 pre vykonanie inventarizácie majetku obce Nesluša

    Vnútorný predpis je vypracovaný v zmysle zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v zmysle Opatrenia MF SR zo dňa 12. 12. 2022, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, uverejneného pod č. MF/014454/2022-36 (ďalej len „postupy účtovania“).

    Článok 1 - Všeobecné ustanovenia

    (1) Inventarizácia sa uskutočňuje v súlade so zákonom č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podľa § 6 odsek 3 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov.

    (2) Inventarizácia majetku a záväzkov sa vykonáva v zmysle ustanovení § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak účtovná jednotka vykonala inventarizáciu (ustanovenie § 8 odsek 4 zákona o účtovníctve).

    (3) Inventarizáciou sa overuje či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizáciou sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva, ochrana majetku a zodpovednosť za majetok.

    (4) Hmotne zodpovedná osoba je zamestnanec, ktorý na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverený majetok (peňažné prostriedky, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať).

    (5) Predmetom inventarizácie je:

    1. neobežný majetok:
      • dlhodobý nehmotný majetok, opravné položky,
      • dlhodobý hmotný majetok, opravné položky,
      • dlhodobý finančný majetok, opravné položky;
    2. obstaranie dlhodobého hmotného, dlhodobého nehmotného a dlhodobého finančného majetku, opravné položky;
    3. poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok, opravné položky;
    4. obežný majetok:
      • zásoby – materiálu, tovaru, opravné položky,
      • zúčtovacie vzťahy – zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy,
      • pohľadávky – dlhodobé, krátkodobé, opravné položky,
      • finančný majetok:
        • peňažné prostriedky v hotovosti,
        • peniaze na ceste,
        • bankové účty,
        • cenné papiere,
        • obstaranie krátkodobého finančného majetku,
      • poskytnuté návratné finančné výpomoci – dlhodobé, krátkodobé,
      • časové rozlíšenie;
    5. vlastné imanie (výsledok hospodárenia);
    6. záväzky:
      • rezervy,
      • dlhodobé záväzky,
      • krátkodobé záväzky,
      • bankové úvery a výpomoci,
      • časové rozlíšenie;
    7. podsúvahové účty:
      • drobný hmotný a nehmotný majetok (operatívna evidencia),
      • odpísané pohľadávky;
    8. obchodné zmluvy.

    Článok 2 - Druh, forma, metódy a plán inventarizácie

    (1) Inventarizácia vykonaná ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka, sa vykonáva vždy k 31. 12. bežného kalendárneho roka na základe príkazu starostky obce a harmonogramu prác.

    (2) Mimoriadna inventarizácia sa vykoná:

    1. pri organizačnej zmene (zlúčenie, rozdelenie, zrušenie organizácie),
    2. pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti a jej ukončení,
    3. po mimoriadnych udalostiach (živelná pohroma, vlámanie a pod.) na tom majetku u ktorého k týmto udalostiam došlo,
    4. ak ju nariadi starostka obce (napr. pri zistení väčších nezrovnalostí, pri náhodných kontrolách, pri sťahovaní skladu, v prípade keď sú pochybnosti o riadnom vykonaní inventarizácie, tiež na požiadanie kontrolných orgánov),
    5. pri prechodnej zmene zamestnancov zodpovedných za pokladničnú hotovosť a ceniny.

    (3) Metódy inventarizácie:

    1. fyzická inventúra – počítaním, vážením, meraním (hmotný majetok, zásoby, peňažné prostriedky, ceniny a pod.),
    2. dokladová inventúra – na základe účtovných dokladov, rôznych písomností, zmlúv, dohôd, listov vlastníctva a pod. (nehmotný majetok, pozemky, stavby, cenné papiere, bankové účty, peniaze na ceste, tovar a materiál na ceste, pohľadávky, záväzky, preddavky, rezervy, opravné položky, účty časového rozlíšenia atď.),
    3. kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry – zásoby vedené na sklade, nedokončené investície, hodnoty v podsúvahovej evidencii, majetok v oprave a pod.

    (4) Plán inventarizácie:

    1. inventarizácia dlhodobého hmotného majetku, okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    2. inventarizácia dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého finančného majetku sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    3. inventarizácia drobného hmotného majetku a drobného nehmotného majetku v analytickej evidencii (na podsúvahových účtoch) sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    4. inventarizácia zásob sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    5. inventarizácia peňažných prostriedkov sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    6. inventarizácia ostatného majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov napr. peňažné prostriedky na bankových účtoch, stav úverov, rezerv, pohľadávok, záväzkov, účtov časového rozlíšenia, opravných položiek, nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, a pod. sa vykoná vždy k 31. 12. bežného účtovného obdobia,
    7. termínom ukončenia inventarizácie je 30. 01. nasledujúceho účtovného obdobia.

    (5) Účtovná jednotka preukazuje vykonanie inventarizácie pri všetkom majetku a záväzkoch po dobu desiatich rokov po jej vykonaní.

    (6) Ak fyzickú inventúru hmotného majetku, okrem zásob, vykoná účtovná jednotka v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia, potom musí účtovná jednotka preukázať stav hmotného majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

    (7) Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia.

    (8) Príprava inventarizácie. Na príprave inventarizácie sú povinní zúčastniť sa zamestnanci:

    1. menovaní do ústrednej inventarizačnej komisie (ÚIK),
    2. menovaní do dielčích inventarizačných komisií (DIK),
    3. ostatní zamestnanci, ktorí sú priamo zodpovední za majetok.

    (9) Zamestnanci, ktorí sa budú podieľať na priamom zabezpečení inventarizácie, musia byť preškolení predsedom ÚIK o spôsobe a cieľoch inventarizácie, o kompetenciách a zodpovednostiach členov DIK.

    Článok 3 - Zodpovednosť za vykonanie inventarizácie

    (1) Starostka obce:

    1. je povinná zabezpečiť inventarizáciu majetku a záväzkov,
    2. zodpovedá za riadny priebeh inventarizácie a za dodržanie termínov,
    3. písomným menovacím dekrétom určí najmenej trojčlennú ústrednú inventarizačnú komisiu,
    4. písomným menovacím dekrétom určí členov dielčích inventarizačných komisií,
    5. zabezpečí, aby počas fyzickej inventúry nedochádzalo k premiestňovaniu majetku,
    6. vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s výsledkami inventarizácie majetku.

    (2) Ústredná inventarizačná komisia (ÚIK):

    1. zodpovedá za priebeh inventarizácie a za činnosť dielčích inventarizačných komisií,
    2. zodpovedá za preškolenie členov komisií,
    3. predkladá starostke obce výsledky inventarizácie k schváleniu spolu s vysporiadaním inventarizačných rozdielov (manko, schodok, prebytok) a s návrhom opatrení,
    4. zhodnotí inventarizáciu majetku a vyhotoví inventarizačný zápis ÚIK o výsledku inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

    (3) Dielčie inventarizačné komisie (DIK), ktoré sú zároveň inventúrnymi komisiami:

    1. vykonávajú inventarizáciu majetku v stanovenom termíne a rozsahu,
    2. rozdiely zistené pri inventarizácii škodovým zápisom nahlásia ÚIK,
    3. po skončení fyzickej inventúry vyhotovia inventarizačné zápisy (dátum je zhodný s dňom ukončenia fyzickej inventúry),
    4. k vyradenému majetku vyhotovia zápisnice o zistení neupotrebiteľnosti majetku,
    5. skontrolujú, či sú spísané dohody o hmotnej zodpovednosti s hmotne zodpovednými osobami,
    6. zodpovedajú za vyhotovenie inventúrnych súpisov,
    7. predkladajú predsedovi ústrednej inventarizačnej komisie výsledky čiastkovej inventarizácie spolu s vysporiadaním inventarizačných rozdielov (manko, schodok, prebytok) a s návrhom opatrení,
    8. zhodnotia čiastkovú inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov a vyhotovia inventarizačný zápis, ktorý bude obsahovať aj vysporiadanie inventarizačných rozdielov,
    9. vykonávajú inventúru majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v stanovenom termíne a rozsahu,
    10. zodpovedajú za správne zisťovanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, čo potvrdzujú podpisovým záznamom na každej strane inventúrneho súpisu,
    11. vyhotovujú inventúrne súpisy,
    12. rozdiely zistené pri inventúrach zaznamenávajú na inventúrnych súpisoch,
    13. navrhujú vyradenie majetku.

    (4) Hmotne zodpovedné osoby:

    1. môžu byť členmi DIK, nie však jej predsedom,
    2. zúčastňujú sa inventarizácie a podpisujú inventúrne súpisy.

    (5) Po odsúhlasení fyzického stavu so stavom účtovným sa inventárne knihy a registre uzatvoria s vyčíslením:

    1. začiatočného stavu,
    2. prírastkov,
    3. úbytkov,
    4. konečného stavu a tieto sa potvrdia podpismi členov inventarizačnej komisie.

    (6) Inventarizácia obsahuje:

    1. príkaz na vykonanie inventarizácie,
    2. menovacie dekréty a povinnosti ÚIK a DIK,
    3. vyhlásenie hmotne zodpovedných osôb,
    4. inventúrne súpisy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú doklady, ktoré preukazujú skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
    5. inventarizačné zápisy,
    6. odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov,
    7. pri vyradení majetku – doklady k úbytkom majetku (zápisnica o zistení neupotrebiteľnosti majetku, rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku, likvidačný záznam, obchodné zmluvy, prevodky a pod.),
    8. inventarizačný zápis ÚIK o výsledku inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

    Článok 4 - Spôsoby vykonania inventarizácie

    (1) Fyzická inventúra sa vykonáva za účasti členov DIK a hmotne zodpovedných zamestnancov. Ak ide o inventúru pri zmene hmotne zodpovedného zamestnanca, musí sa inventúry zúčastniť odovzdávajúci aj preberajúci zamestnanec. Pokiaľ sa hmotne zodpovedný zamestnanec na fyzickej inventúre nemôže zúčastniť a nikoho zastupovaním pred začatím fyzickej inventúry nesplnomocnil, prípadne ani nemohol splnomocniť (pre chorobu, úmrtie a pod.), vykoná sa inventarizácia za účasti nestrannej osoby – zamestnanca, ktorého určí vedúci starostka obce.

    (2) Dokladovou inventúrou sa preveruje správnosť stavu podľa záznamov v analytickej evidencii na základe dokladov, ktoré overujú jednotlivé položky tvoriace tento stav.

    (3) Kombináciou fyzickej a dokladovej inventúry sa preveruje správnosť:

    1. pri pozemkoch, stavbách a budovách na základe listov vlastníctva (dokladová inventúra) sa overuje vlastnícke právo a fyzickou inventúrou sa overuje skutočný stav,
    2. pri nedokončených investíciách fyzickou inventúrou, obhliadkou na mieste, sa zisťuje či rozsah stavebných prác na rozostavaných objektoch zodpovedá skutočnej fakturácii alebo či je technologické zariadenie úplné a tiež, ako je chránené pred vplyvom počasia. Obhliadkou sa dajú zistiť tiež nerealizované projekty. K dokladovej inventúre sa používajú dodávateľské faktúry, vydané stavebné povolenie, rozpočet stavby a podobne,
    3. pri zásobách materiálu vedených na sklade, kde sú dokladmi skladové karty, sa musia overiť údaje na týchto kartách (dokladová inventúra) a musí sa uskutočniť fyzická inventúra (spočítať, odvážiť a pod.).

    Článok 5 - Inventúrne súpisy

    (1) Zistené skutočné stavy majetku a záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa uvedú v inventúrnom súpise.

    (2) Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

    1. obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky,
    2. deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry,
    3. stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny podľa § 25,
    4. miesto uloženia majetku,
    5. meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za príslušný druh majetku,
    6. zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25,
    7. zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
    8. odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, zistené pri vykonávaní inventúry na účely úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27, ak sú takéto skutočnosti známe osobám, ktoré vykonali inventúru,
    9. meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
    10. poznámky.

    (3) Materiálové zásoby sa zachytávajú v inventúrnych súpisoch podľa skladových čísel, pod ktorými sú evidované na skladových kartách.

    (4) Dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok, drobný dlhodobý hmotný a drobný dlhodobý nehmotný majetok, drobný hmotný majetok a drobný nehmotný majetok v používaní sa v inventúrnych súpisoch uvádzajú podľa inventárnych čísiel, ktorými sú tieto predmety evidované a spravidla označované.

    (5) Inventúrne súpisy sa vypracujú oddelene podľa druhu majetku vedeného v účtovníctve v jednom vyhotovení.

    (6) Akékoľvek dodatočné zmeny zisteného fyzického stavu sa môžu vykonať len na podklade hodnoverných dokladov vyhotovených inventarizačnou komisiou, posúdené príslušným zodpovedným zamestnancom a schválené starostkou obce.

    (7) Pred začatím inventúry predseda inventarizačnej komisie vyžiada od hmotne zodpovedných osôb písomné vyhlásenie osoby hmotne zodpovednej za majetok.

    (8) Zápisy v inventúrnych súpisoch, pokiaľ sa nevyhotovujú pomocou výpočtovej techniky, musia byť vyhotovené perom, strojom alebo iným prostriedkom zaručujúcim ich trvalosť.

    (9) Pre opravy platia ustanovenia § 34 o opravách účtovného záznamu zákona o účtovníctve. Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť zodpovednú osobu, ktorá vykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave. Oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti. Dodatočne vykonané opravy, týkajúce sa zistených skutočných stavov, sa musia písomne zdôvodniť.

    (10) Jednotlivé strany inventúrnych súpisov a jednotlivé riadky týchto súpisov sa očíslujú. Ak vyhotovenie inventúrneho súpisu o inventúre vyžaduje viac strán, na každej strane sa číselné údaje sčítajú a zapíšu a tieto úhrny sa prenášajú narastajúcim spôsobom na ďalšie strany inventúrneho súpisu, prípadne sa rekapitulujú na samostatnej strane inventúrneho súpisu. 

    Článok 6 - Inventarizačné rozdiely

    (1) Skutočné stavy majetku a záväzkov zaznamenané v inventúrnych súpisoch sa porovnávajú so zápismi v účtovníctve, t. j. v hlavnej knihe a na podsúvahových účtoch. Ak sa pri porovnaní zistia rozdiely, vyčíslia sa v jednotkách množstva a ceny.

    (2) Inventarizačný rozdiel môže mať dvojaký charakter:

    1. manko – ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom (pri peňažných prostriedkoch sa označuje ako schodok),
    2. prebytok – ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom.

    (3) Inventarizačná komisia vyžiada od hmotne zodpovedných osôb písomné vyjadrenie ku každej položke inventarizačných rozdielov, o príčine ich vzniku a v inventarizačnom zápise uvedie svoje stanovisko a uplatní ho pri návrhu na vysporiadanie týchto rozdielov.

    (4) Návrh na vysporiadanie rozdielov vypracuje inventarizačná komisia. Pri zistených mankách uvedie či sú zavinené alebo nezavinené.

    (5) Neoddeliteľnou súčasťou inventúrnych súpisov sú prehľady inventarizačných rozdielov.

    (6) Inventarizačné rozdiely sa zaúčtujú do účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov. Účtovným obdobím sa v zmysle zákona o účtovníctve je kalendárny rok.

    (7) Za pokladničný schodok sa považuje zistený rozdiel medzi nižším stavom pokladničnej hotovosti v pokladnici oproti:

    1. zostatku zistenému podľa zápisov v pokladničnej knihe,
    2. výplate, ktorá nie je doložená riadnym výdavkovým dokladom,
    3. prevzatím, ktoré nie je príjemcom potvrdené.

    (8) Pokladničná hotovosť v pokladnici nedoložená riadnym príjmovým pokladničným dokladom sa považuje za pokladničný prebytok.

    (9) Pokladničné prebytky a schodky sa ihneď po ich zistení zapíšu do pokladničnej knihy.

    Článok 7 - Inventarizačný zápis

    (1) Po ukončení inventarizácie vypracuje predseda ÚIK inventarizačný zápis ÚIK o výsledku inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, kde sa zachytia výsledky porovnania skutočného stavu so stavom v účtovníctve.

    (2) Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva a musí obsahovať:

    1. obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky,
    2. výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,
    3. výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27,
    4. meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

    (3) Inventarizačný zápis alebo inventarizačné zápisy sa vypracujú v jednom vyhotovení.

    (4) Tento inventarizačný zápis je samostatným účtovným záznamom, ktorý nemožno zamieňať alebo spojovať s inventúrnym súpisom, prípadne s tabuľkou na vysporiadanie inventarizačných rozdielov. Inventarizačný zápis je dokladom o vykonanej inventarizácii a preukazuje vecnú správnosť účtovníctva.

    (5) Predsedovia jednotlivých dielčích inventarizačných komisií odovzdajú predsedovi ústrednej inventarizačnej komisie inventarizačné zápisy a inventúrne súpisy prehľadne usporiadané a zviazané.

    Článok 8 - Výsledky inventarizácie

    (1) Ústredná inventarizačná komisia zhodnotí výsledok inventarizácie, preverí nedostatočne objasnené inventarizačné rozdiely a preverí návrh čiastkových inventarizačných komisií na vysporiadanie týchto rozdielov a vyhotoví inventarizačný zápis ÚIK o výsledku inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, ktorú predloží starostke obce na schválenie.

    (2) Písomné rozhodnutie o vysporiadaní inventarizačných rozdielov tvorí neoddeliteľnú súčasť inventarizácie. Toto písomné rozhodnutie odovzdá predseda ústrednej inventarizačnej komisie v jednom vyhotovení zamestnancovi zodpovednému za účtovníctvo.

    (3) Rozhodnutie o konečnom vysporiadaní inventarizačných rozdielov sa vykoná v takej lehote, aby sa zabezpečilo zaúčtovanie s konečnou platnosťou do konca účtovného obdobia.

    Článok 9 - Uchovávanie inventarizácie

    (1) Účtovná jednotka uchováva dokumenty k inventarizácii preukázateľným spôsobom v zmysle § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve v elektronickej podobe.

    (2) Elektronická podoba uchovávania inventarizácie bude zabezpečená nahradením vlastnoručného podpisu podpisom v elektronickej podobe prostredníctvom aplikácie (napr. JSignPdf; https://qesportal.sk/Portal/sk) alebo transformáciou listinnej podoby na elektronickú podobu.

    (3) Za transformáciu účtovných záznamov z listinnej podoby do elektronickej podoby je zodpovedná osoba podľa vnútorného predpisu pre obeh účtovných dokladov.

    (4) Transformácia účtovných záznamov sa vykoná skenovaním do PDF súboru v rastrovej grafickej forme, pri ktorej sa zabezpečí:

    1. úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej a v novej forme,
    2. obsahová zhoda a vizuálna zhoda účtovného záznamu v novej podobe s jeho pôvodnou podobou,
    3. čitateľnosť celej plochy prevedeného účtovného záznamu v novej podobe,
    4. neporušenosť obsahu účtovného záznamu.

    (5) Skenovaniu budú všetky dokumenty súvisiace s inventarizáciou okrem dokumentov elektronického pôvodu, fotodokumentácie a pod.

    (6) Elektronickým uchovávaním účtovnej dokumentácie sa rozumie uloženie účtovnej dokumentácie na dátovom nosiči (USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk, optické médium).

    Článok 10 - Záverečné ustanovenia

    (1) Tento predpis je súčasťou vnútorného kontrolného systému organizácie a podlieha aktualizácii podľa potrieb účtovnej jednotky, jeho ustanoveniami sú povinní riadiť sa všetci zamestnanci organizácie.

    (2) Tento predpis nadobúda účinnosť dňom jeho podpisu a ruší Internú smernicu č. 6/2016 pre vykonanie inventarizácie majetku obce Nesluša zo dňa 08. 06. 2016.

    (3) Schválené starostkou obce v Nesluši 05. 12. 2023.

    Ing. Zuzana Jancová, starostka obce

    Prílohy

  • Interná smernica č. 5/2016 pre organizáciu a prevádzku cestných motorových vozidiel

    Článok 1 - Všeobecná časť

    (1) Smernica upravuje spôsob zabezpečenia dopravnej služby pri plnení pracovných úloh obce a obecného úradu.

    (2) Pokyny sa vzťahujú na prevádzku a používanie služobných motorových vozidiel obce a súkromných cestných motorových vozidiel na služobné účely.

    Článok 2 - Motorové vozidlá a zodpovednosť za ich prevádzku

    (1) Na zabezpečovanie pracovných úloh obce sa využívajú:

    1. služobné automobily
      • Škoda Octavia Combi, EČV: KM 631AM (osobný automobil),
      • Nissan Patrol, EČV: KM 131AT (terénne vozidlo),
      • Škoda Felicia Pickup, EČV: KM 930AN (úžitkové vozidlo),
      • Mitsubishi L200 DD, EČV: KM 670BD (terénny pick-up);
    2. pracovné stroje
      • ZETOR Proxima EČV: KM 638YB (kolesový traktor),
      • Traktor Agrozet EČV: KM 285AA (kolesový traktor),
      • Avia A31N EČV: KM 696AV (nákladné vozidlo);
    3. špeciálna pracovná technika
      • UNC Locust 750 (nakladač),
      • Pongratz EČV: KM 832YA (prívesný vozík),
      • XT 200HD (záhradný traktor – kosačka),
      • Kosačka na veľkú trávu Panter Drak,
      • STIHL FS 200 (vyžínač),
      • STIHL FS 200 (vyvetvovač),
      • Seppi Multifrost (lesná fréza, príves za traktor),
      • Laski LS 150/27 (štiepkovač, príves);
    4. špeciálne vozidlá.

    a) služobné automobily

    (2) Osobný automobil Škoda Octavia Combi EČV: KM 631AM – úsek údržby. Používa sa na účely zabezpečenia dovozu stravy do Domu opatrovateľskej služby Nesluša (ďalej len DOS), prípadne na presun obyvateľov DOS na vyšetrenia.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: poverený zamestnanec DOS.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (3) Osobný automobil Nissan Patrol EČV: KM 131AT – úsek údržby. Používa sa na účely obce, zabezpečenie potrieb obce a obecného úradu, pri požiarnych zásahoch.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta obce, zamestnanci obecného úradu, príslušníci dobrovoľného hasičského zboru.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (4) Osobný automobil Škoda Felicia Pickup EČV: KM 930AN – úsek údržby. Používa sa na zabezpečenie potrieb obce a obecného úradu, pri požiarnych zásahoch.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta obce, zamestnanci obecného úrad, príslušníci dobrovoľného hasičského zboru.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    (5) Osobný automobil Mitsubishi L200 EČV: KM 670BD – úsek údržby. Používa sa pre potreby obce a zabezpečenia ciest pracovníkov obecného úradu.

    1. Osobný automobil sú oprávnení užívať: starosta, pracovníci obecného úradu.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce.

    b) pracovné stroje

    (6) Kolesový traktor ZETOR Proxima EČV: KM 638YB – úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.

    (7) Kolesový traktor Traktor Agrozet EČV: KM 285AA – úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.

    (8) Nákladné vozidlo: Avia 31N EČV: KM 696AV– úsek údržby a správa miestnych komunikácií. Slúži pre potreby obce Nesluša. Vykonávajú sa ním služby aj pre občanom obce.

    1. Hmotnou zodpovednosťou je poverený vodič, ktorý zodpovedá aj za technický stav vozidla.
    2. Zodpovedný za prevádzku: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce

    c) špeciálna pracovná technika

    (9) Za prevádzku špeciálnej pracovnej techniky je zodpovedný a hmotnú zodpovednosť nesie: zamestnanec referátu hospodárskej správy, údržby a evidencie majetku obce

    d) špeciálne vozidlá

    (10) Špeciálne vozidlá Dobrovoľného hasičského zboru obce (ďalej len DHZ-O) – použitie a prevádzku špeciálnych motorových vozidiel DHZ-O bude upravovať samostatná smernica.

    Článok 3 - Služobné automobily

    (1) Pre každé vozidlo sa vedie záznam o prevádzke – kniha jázd. Evidenciu v ňom vykonáva vodič. Kniha jázd sa nachádza vo vozidlách.

    (2) Vozidlá parkujú na vyhradených miestach. Garážovanie mimo vyhradených miest povoľuje starosta obce svojim podpisom na zázname.

    (3) Pri garážovaní a parkovaní počas pracovnej cesty musia byť vozidlá zabezpečené proti odcudzeniu a poškodeniu.

    (4) Zodpovedný pracovník mesačne vyhodnocuje spotrebu pohonných látok.

    Článok 4 - Povinnosti zamestnanca zodpovedného za prevádzku služobných automobilov

    (1) Riadi a usmerňuje automobilovú dopravu tak, aby bolo zabezpečené včasné a riadne plnenie úloh.

    (2) Zodpovedá za dodržiavanie povinností prevádzkovateľa vozidiel podľa § 6 zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    (3) Zodpovedá za technický stav vozidiel a zabezpečuje

    1. udržiavanie vozidla v riadnom technickom stave,
    2. podrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole v lehotách ustanovených zákonom,
    3. vybavenie vozidla povinnou výbavou.

    (4) Zabezpečuje uzatváranie dohôd o zverení a dohôd o používaní služobného motorového vozidla a protokolárne odovzdáva motorové vozidlá do používania.

    (5) Kontroluje včasné a správne vyhotovenie „Záznamov o prevádzke vozidiel“. Vedenie evidencie v autodoprave, námatkovo aspoň raz za štvrťrok kontroluje stav tachometra a porovnáva ho s mesačným výkazom o spotrebe pohonných látok a ubehnutých kilometroch.

    (6) Kontroluje, či osoby oprávnené používať dopravné prostriedky disponujú platnou kartou vodiča podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    (7) Zabezpečuje vysporiadanie prípadných poistných udalostí a vedie evidenciu o prípadných škodách.

    (8) Uschováva podľa registratúrneho poriadku obce dokumentáciu o prevádzke a údržbe motorových vozidiel.

    Článok 5 - Povinnosti vodiča

    (1) Dodržiava zákon č. 8/2008 Z. z. o cestnej prevádzke vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    (2) Zodpovedá za technický stav zvereného vozidla a za celkovú hospodárnosť používania vozidla.

    (3) Vedie o zverenom vozidle priebežne záznam so všetkými potrebnými údajmi. Záznam o prevádzke vozidla osobnej dopravy vedie tak, aby bol prehľadný pohyb vozidla a účel jeho využitia, ubehnuté km, stav tachometra, doplnenie pohonných hmôt a olejov.

    (4) Záznamy o prevádzke vozidla a všetky podklady na vyúčtovanie pohonných látok odovzdáva zamestnancovi zodpovednému za prevádzku služobných automobilov v posledný deň príslušného mesiaca.

    (5) Kontroluje technický stav vozidla pred začiatkom jazdy a v priebehu jazdy a po skončení výkonu vozidla vykonáva údržbu vozidla. Oznamuje zamestnancovi zodpovednému za prevádzku služobných automobilov všetky zmeny v dispozícii služobného motorového vozidla pre jazdu, o ktorých sa dozvedel, a to pred nástupom na jazdu alebo hneď po jej ukončení.

    (6) Bez meškania hlási zodpovednému pracovníkovi poškodenie, zničenie alebo odcudzenie vozidla, ako aj každú mimoriadnu udalosť súvisiacu s porušením dopravných predpisov a dopravnú nehodu, na ktorej mal účasť, a to so všetkými potrebnými údajmi.

    (7) Bez meškania hlási zamestnávateľovi stratu spôsobilosti na riadenie motorového vozidla.

    (8) Prepravuje len osoby schválené na žiadanke na prepravu osôb.

    (9) Služobné vozidlá môžu používať okrem vodiča z povolania výnimočne aj iní pracovníci určení oprávneným pracovníkom.

    (10) Vodiča referentsky vedeného vozidla má pri prevádzke vozidla tie isté povinnosti, ako vodič z povolania.

    Článok 6 - Rozpis ciest služobného automobilu

    (1) Požiadavky na použitie vozidla predkladajú zamestnanci obecného úradu o prepravu na tlačive "Žiadanka na prepravu" najneskôr deň pred cestou zodpovednému pracovníkovi. Na žiadanke musia byť uvedené mená prepravovaných osôb alebo nákladu a účel jazdy.

    (2) Vykonanie cesty sa schvaľuje podpisom na žiadanke na prepravu a príkaze na vykonanie jazdy. Vykonanie služobnej cesty je oprávnený schvaľovať:

    1. starosta obce – všetkým zamestnancom pre účely služobných ciest v rámci Slovenskej republiky a zahraničných služobných ciest;
    2. v prípade pracovnej cesty starostu obce príkaz na pracovnú cestu vypisuje starosta sám;
    3. v prípade pracovnej cesty funkcionára obce príkaz na pracovnú cestu podpisuje starosta obce.

    (3) Zodpovedný pracovník po posúdení požiadaviek jednotlivých žiadateľov v súlade so zásadami hospodárnosti navrhne pridelenie vozidla a podpíše príkaz na jazdu.

    Článok 7 - Povinnosti prepravovaných osôb

    (1) Zamestnanci, ktorí sa prepravujú vo vozidle, sú povinní dodržiavať predpisy o cestnej premávke.

    (2) Zmenu smeru a cieľa jazdy pri pracovnej ceste môže vodičovi nariadiť len starosta obce alebo zodpovedný pracovník.

    (3) Ostatní zamestnanci, ak sú žiadateľmi o prepravu, môžu nariadiť zmenu smeru a cieľa jazdy len v prípadoch, keď hrozí omeškanie alebo momentálna situácia bráni pokračovaniu cesty podľa rozpisu, pričom toto musia po ukončení jazdy písomne zdôvodniť starostovi obce. Tieto zmeny sa dodatočne zaevidujú v "Žiadanke na prepravu".

    (4) Zvoz a odvoz z miest bydliska zamestnancov, ktorí vykonávajú služobnú cestu je možný len v prípade, ak sa na služobnú cestu nastupuje pred 6:00 hod. a služobná cesta je ukončená po 20:00 hod.

    Článok 8 - Použitie súkromného automobilu na služobné účely

    (1) Zamestnanec na základe písomnej dohody so zamestnávateľom môže na služobnú cestu použiť aj iné motorové vozidlo ako služobné.

    (2) Za použitie iného ako súkromného motorového vozidla patrí zamestnancovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách základná náhrada za každý ubehnutý kilometer a náhrada za spotrebované pohonné látky vypočítanej podľa normovanej spotreby uvedenej v osvedčení alebo v technickom preukaze.

    (3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. To neplatí, ak zamestnanec použije na služobnú cestu iné ako služobné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa.

    Článok 9 - Použitie služobného automobilu na súkromné účely

    (1) Zamestnávateľ môže zamestnancovi obce v odôvodnených prípadoch poskytnúť služobné vozidlo s vodičom na súkromné účely. Súhlas na použitie služobného vozidla na súkromný účel udeľuje starosta obce na základe písomnej žiadosti.

    (2) Zamestnanec, ktorému je vozidlo poskytnuté, predloží pri odovzdaní vozidla záznam o prevádzke vozidla, v ktorom uvedie dátum a cieľ cesty, stav tachometra pred a po vykonaní jazdy a počet najazdených kilometrov.

    (3) Zamestnanec uhradí náklady za spotrebované pohonné látky a počet ubehnutých kilometrov, vypočítané podľa normy spotreby použitého vozidla a ubehnutých kilometrov.

    Článok 10 - Prevádzkové normy spotreby pohonných látok

    (1) Po skončení každého mesiaca vodič vyhodnocuje spotrebu pohonných látok. Správnosť údajov potvrdzuje zodpovedný pracovník obecného úradu.

    (2) Prevádzková norma spotreby na 100 ubehnutých kilometrov je určená na základe údajov o spotrebe paliva uvedených v technickom preukaze vozidla, a to nasledujúcim spôsobom:

    1. ako aritmetický priemer normovanej spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii pri jazde v obci a mimo obce;
    2. ak sa v zázname vykazujú ubehnuté kilometre osobitne v obci a osobitne mimo obce a v osvedčení je uvedená norma spotreby tiež v obci a mimo obce, spotreba sa vyhodnocuje osobitne za ubehnuté kilometre v obci a za ubehnuté kilometre mimo obce;
    3. ak v osvedčení alebo v technickom preukaze nie je uvedená normovaná spotreba, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu;
    4. ak ide o nákladné vozidlo alebo iné pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba uvedená v osvedčení alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou vlastným aktom riadenia, ktorý preukázateľne určuje a odôvodňuje spôsob vypočítanej normovanej spotreby. Tento spôsob umožňuje určiť osobitnú prirážku k určenej norme v zimných mesiacoch.

    (3) Zvýšené normy sa stanovia výpočtom podľa vzorca: PNS  =  S  x  K, v ktorom PNS je prevádzková norma spotreby, S priemerná norma spotreby alebo norma pre jazdu mestom podľa technického preukazu a K technický súčiniteľ vozidla. Hodnota súčiniteľa K pre automobily s celkovou hmotnosťou do 2 t a objemom nad 1200 cm3 je 1,20. Zvýšenú normu spotreby vodič použije v období zimných mesiacov (december – február). V závislosti od klimatických podmienok môže starosta obce povoliť jej použitie aj v novembri a marci.

    (4) Každá nadspotreba, ktorá bude presahovať rámec výdavkov podľa zvýšenej normy a nebude zdôvodnená, bude zosobnená zamestnancovi, ktorý ju spôsobil. V prípade, že je vozidlo pridelené viacerým zamestnancom, úhrada za nadspotrebu bude rozdelená pomernou sumou na každého z nich podľa počtu ubehnutých kilometrov jednotlivými vodičmi.

    (5) Normy spotreby jednotlivých služobných motorových vozidiel sú prílohou tejto smernice.

    Článok 11 - Vyúčtovanie nakúpených pohonných hmôt

    (1) Na základe účtovného dokladu (faktúry alebo dokladu z registračnej pokladne z čerpacej stanici) sa cena nakúpenej pohonnej hmoty zaúčtuje ako príjem materiálu na sklad.

    (2) Do 5. kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po sledovanom mesiaci sa vyhodnotí spotreba pohonných hmôt podľa prevedených prepravných výkonov. Vecnú správnosť tohto vyhodnotenia potvrdí zodpovedný pracovník a na základe toho sa zaúčtuje výdaj zo skladu do spotreby. Pritom sa použije metóda FIFO.

    (3) Nevyúčtovaný nákup pohonných hmôt je predmetom štvrťročného vyhodnotenia. Pri preukázaní neopodstatnenej vyššej spotreby, ktorú nebolo možné podľa noriem preúčtovať do nákladov sa nadspotreba zaúčtuje ako pohľadávka voči zodpovednému zamestnancovi, ktorá bude vyrovnaná zrážkou zo mzdy zamestnanca za posledný mesiac príslušného štvrťroku. K predmetnej zrážke je potrebné uzatvoriť písomnú dohodu o zrážke zo mzdy medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

    (4) Spotreba pohonných hmôt špeciálnej pracovnej techniky podľa článku 2 odseku (1) bodu c) tejto smernice sa vyúčtuje ihneď po jej použití na tlačive „Záznam o prevádzke stroja“.

    Článok 12 - Záverečné ustanovenia

    (1) Tieto pokyny nadobúdajú účinnosť dňom 01. 09. 2016.

    (2) Súčasťou týchto pokynov sú nasledujúce prílohy:

    1. Prevádzkové normy spotreby pohonných látok
    2. Dohoda o zverení služobného vozidla zamestnancovi do používania na služobné účely
    3. Dohoda o používaní referentsky vedeného služobného vozidla
    4. Žiadosť o použitie súkromného vozidla na služobné účely
    5. Dohoda o použití súkromného vozidla na služobné účely
    6. Žiadosť o použitie služobného vozidla na súkromné účely
    7. Protokol o odovzdaní motorového vozidla do používania
    8. Mesačné vyúčtovanie pohonných hmôt
    9. Dohoda o zrážke zo mzdy za neopodstatnenú spotrebu pohonných hmôt
    10. Zoznam zamestnancov oprávnených používať služobné motorové vozidlo

    V Nesluši 10. 08. 2016

    Schválené starostkou obce 10. 08. 2016

    Prílohy

  • Interná smernica č. 5/2019 o vybavovaní sťažností doručených obci Nesluša

    Článok 1 - Predmet úpravy

    Smernica o vybavovaní sťažností (ďalej len „smernica“) upravuje postup pri podávaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností fyzických osôb alebo právnických osôb doručených obci Nesluša (ďalej len „obec“).

    Článok 2 - Vymedzenie pojmov

    (1) Vybavovanie sťažnosti je prijímanie, evidencia, prešetrovanie a vybavenie sťažnosti.

    (2) Vybavením sťažnosti je vrátenie sťažnosti, odloženie sťažnosti, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti alebo oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti.

    Článok 3 - Sťažnosť

    (1) Sťažnosť podľa tejto smernice je podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:

    1. sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou obce,
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti obce.

    (2) Sťažnosťou podľa tejto smernice nie je podanie, ktoré:

    1. má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu;
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti obce, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom, napríklad Trestný poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 85/1990Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov;
    3. je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, napríklad § 218a až § 218c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 280/1999 Z. z., § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 623/2005 Z. z., § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č. 386/2015 Z. z., § 59 ods. 1 písm. h) a § 65 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2016 Z. z;
    4. smeruje proti rozhodnutiu obce v konaní podľa osobitného predpisu, napríklad § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
    5. smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu alebo
    6. obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

    (3) Sťažnosťou nie je ani podanie:

    1. orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy,
    2. osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci.

    (4) Každé podanie pre účely určenia, či podanie ako také, je sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach, a v zmysle tejto smernice sa vždy posudzuje podľa jeho obsahu bez ohľadu na jeho označenie.

    Článok 4 - Vybavenie podaní, ktoré nie sú sťažnosťami

    (1) Podanie, ktoré:

    1. má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu,
    2. poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti obce, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom,
    3. smeruje proti rozhodnutiu obce vydanému v konaní podľa osobitného predpisu,
    4. smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, alebo
    5. obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu
      a je označené ako sťažnosť, obec odloží, o čom toho, kto podanie podal, písomne upovedomí do 15 pracovných dní od doručenia podania s uvedením dôvodu odloženia podania. Ak je obec príslušná podanie vybaviť podľa osobitného predpisu, tak podanie vybaví podľa príslušného osobitného predpisu.

    (2) Podanie, ktoré je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, obec vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na jeho vybavenie nie je príslušná, podanie postúpi orgánu verejnej správy, ktorý je na jeho vybavenie príslušný a súčasne to oznámi tomu, kto podanie podal.

    (3) Podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu obce, ktoré nie je právoplatné, obec vybaví podľa osobitného predpisu. Ak na vybavenie podania nie je príslušná, postúpi takéto podanie do piatich pracovných dní orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o čom upovedomí toho, kto podanie podal.

    Článok 5 - Náležitosti sťažností

    (1) Sťažnosť musí obsahovať:

    1. ak ju podáva fyzická osoba – meno, priezvisko, adresu pobytu sťažovateľa;
    2. ak ju podáva právnická osoba – názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať.

    (2) Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná, z jej obsahu musí byť jednoznačné, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha.

    (3) Sťažnosť:

    1. v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa,
    2. v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom.

    (4) Ak sťažnosť podaná v elektronickej podobe nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť, a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou podľa osobitného predpisu alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží. O odložení sťažnosti a dôvodoch jej odloženia obec písomne upovedomí sťažovateľa do 15 pracovných dní od odloženia. Sťažovateľom sa rozumie aj osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia potvrdenia sťažnosti. Ak potvrdenie sťažnosti obsahuje iné údaje ako sťažnosť podaná v elektronickej podobe, obec sťažnosť podanú v elektronickej podobe odloží.

    (5) Ak sťažnosť v písomnej podobe, ako aj v elektronickej podobe neobsahuje náležitosti podľa zákona a podľa tejto smernice, obec ju odloží podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach.

    Článok 6 - Odloženie sťažnosti

    (1) Pri odložení sťažnosti obec postupuje podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona o sťažnostiach.

    (2) O odložení sťažnosti obec informuje sťažovateľa (príloha č. 1) a do spisu vyhotoví záznam (príloha č. 2).

    Článok 7 - Podávanie sťažnosti

    (1) Sťažnosť musí byť podaná písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe.

    (2) Ak sa sťažovateľ dostaví na obec osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne, zamestnanec obce sťažovateľa príjme a umožní mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil.

    (3) Ak sa na obec dostaví osoba, ktorej zdravotný stav bráni, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovila sama, za túto osobu ju vyhotoví zamestnanec obce.

    (4) Písomnosti súvisiace s vybavovaním sťažnosti, ktorú podalo viac sťažovateľov spoločne a nie je v nej určené, komu z nich sa majú doručovať, obec zašle sťažovateľovi, ktorý ako prvý uvádza údaje podľa § 5 ods. 2 zákona o sťažnostiach a článku 5 ods. 1 tejto smernice.

    (5) Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom (ďalej len „splnomocnenie“) zastupovať sťažovateľa pri podaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti. Ak sa sťažnosť podáva v elektronickej podobe, postupuje sa pri zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu (§ 23 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.). Ak zástupca k sťažnosti splnomocnenie nepriloží, obec sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o sťažnostiach. Povinnosť priloženia splnomocnenia sa nevzťahuje na zastupovanie sťažovateľa advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.

    (6) Sťažnosť adresovaná zamestnancovi obce alebo starostke obce je sťažnosťou podanou obci.

    (7) V prípade utajenia totožnosti sťažovateľa sa postupuje podľa § 8 zákona o sťažnostiach.

    Článok 8 - Prijímanie sťažností

    (1) Obec a jej zamestnanci sú povinní prijímať sťažnosti od sťažovateľov podané písomne v listinnej alebo elektronickej podobe.

    (2) Sťažovatelia v prípade, že sťažnosť nezasielajú poštou, podávajú písomné sťažnosti do podateľne obce alebo zamestnancovi obce.

    (3) Podateľňa eviduje všetky podania fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len podanie), ktoré sú označené ako sťažnosť alebo z obsahu ktorých je zrejmé, že sú sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach, aj keď takto označené nie sú.

    (4) V prípade, že bolo podanie prevzaté od sťažovateľa iným zamestnancom obce a nie zamestnancom podateľne, tento je povinný predložiť podanie na zaevidovanie do podateľne obce bezodkladne, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň.

    (5) V prípadoch, ak nie je jednoznačné, či podanie je alebo nie je sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach a tejto smernice, posúdenie jeho obsahu vykoná a následne o veci rozhodne hlavný kontrolór obce.

    (6) Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie obec nie je príslušná, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa (príloha č. 3).

    (7) Obec nepostúpi sťažnosť, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale ju najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vráti sťažovateľovi s uvedením dôvodu.

    Článok 9 - Centrálna evidencia sťažností

    (1) V podmienkach obce je centrálna evidencia sťažností vedená zamestnancom podateľne obce.

    (2) Každé podanie, ktoré bolo posúdené ako sťažnosť v zmysle článku 8 ods. 5 tejto smernice a bude ako sťažnosť vybavované, musí byť bezodkladne postúpené na zaevidovanie do centrálnej evidencie sťažností.

    (3) Centrálna evidencia sťažností musí obsahovať najmä tieto údaje:

    1. dátum doručenia a dátum zapísania sťažnosti, opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti,
    2. meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, a ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať,
    3. predmet sťažnosti,
    4. dátum pridelenia sťažnosti na prešetrenie na vybavovanie a komu bola pridelená,
    5. výsledok prešetrenia sťažnosti,
    6. prijaté opatrenia a termíny ich splnenia,
    7. dátum vybavenia sťažnosti, opakovanej sťažnosti alebo odloženia ďalšej opakovanej sťažnosti,
    8. výsledok prekontrolovania predchádzajúcej sťažnosti alebo prešetrenia opakovanej sťažnosti,
    9. dátum postúpenia sťažnosti orgánu príslušnému na jej vybavenie,
    10. dôvody, pre ktoré obec sťažnosť odložila,
    11. poznámky.

    (4) V prípade, že sťažnosť je adresovaná alebo prijatá zamestnancom obce, tento ju bezodkladne predloží na zaregistrovanie do centrálnej evidencie sťažností.

    (5) Do centrálnej evidencie sťažností sa zapisujú tie podania, ktoré spĺňajú pojmové znaky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach a tejto smernice. Zapisujú sa sem aj tie sťažnosti, ktoré obec prijala a následne postúpil na vybavenie príslušnému orgánu verejnej správy v súlade so zákonom o sťažnostiach, ako aj tie sťažnosti, u ktorých vznikol dôvod na ich odloženie podľa zákona o sťažnostiach.

    (6) Po zaevidovaní sťažnosti v centrálnej evidencii starostka obce na základe toho, voči komu sťažnosť smeruje, písomne určí osobu na vybavenie sťažnosti podľa funkčnej a vecnej príslušnosti v zmysle zákona o sťažnostiach a tejto smernice.

    Článok 10 - Príslušnosť na vybavenie sťažnosti

    Pri prideľovaní sťažnosti na vybavenie sa prihliada na príslušnosť na vybavenie sťažnosti podľa § 11 a § 12 zákona o sťažnostiach.

    Článok 11 - Lehoty na vybavenie sťažností

    (1) Lehota na vybavenie sťažnosti a počítanie lehôt sú upravené v § 13 zákona o sťažnostiach.

    (2) Obec je povinná prešetriť a vybaviť sťažnosť do 60 pracovných dní.

    (3) Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže starostka obce lehotu podľa predchádzajúceho odseku pred jej uplynutím predĺžiť o 30 pracovných dní.

    (4) Predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti podľa predchádzajúceho odseku obec bezodkladne písomne oznámi sťažovateľovi s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné (príloha č. 4).

    (5) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú rovnako aj na vybavenie opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti.

    Článok 12 - Oboznamovanie s obsahom sťažnosti, spolupráca a súčinnosť pri vybavovaní sťažností

    (1) Obec je povinná oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje, s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť; zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, poskytovať informácie a údaje potrebné na vybavenie sťažnosti.

    (2) Obec je oprávnená v nevyhnutnom rozsahu písomne vyzvať sťažovateľa na spoluprácu s určením spôsobu jej poskytnutia a s poučením, že v prípade neposkytnutia spolupráce alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach (príloha č. 5).

    (3) Lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je desať pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi. Ak sťažovateľ v odôvodnených prípadoch preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, môže pred jej uplynutím písomne požiadať o určenie novej lehoty. Obec môže sťažovateľovi určiť novú lehotu na poskytnutie spolupráce (príloha č. 6).

    (4) V čase od odoslania výzvy na poskytnutie spolupráce do jej poskytnutia lehota na vybavenie sťažnosti neplynie – obec postupuje podľa § 15 až § 17 zákona o sťažnostiach (príloha č. 7).

    (5) Pri oboznamovaní sa s obsahom sťažnosti, pri vyžiadaní spolupráce sťažovateľa, ako aj pri vyžiadaní súčinnosti obec postupuje podľa § 15 až § 17 zákona o sťažnostiach (príloha č. 8).

    Článok 13 - Prešetrovanie sťažností

    (1) Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa zákona o sťažnostiach, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    (2) Pri prešetrovaní sťažnosti poverený zamestnanec, resp. zamestnanci obce postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri prešetrovaní používajú formy a metódy kontrolnej činnosti, napr. zisťovanie z písomných dokladov, osobné zisťovanie, miestne obhliadky, vypočutie dotknutých osôb, posudky, vyjadrenia a pod. Výsledkom uplatnenia týchto postupov budú objektívne a pravdivé zistenia vo veci.

    (3) Ak sa prešetrením sťažnosti nedá overiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. jej predmetom sú nepreukázateľné skutočnosti), prešetrujúci zamestnanec, resp. zamestnanci obce to uvedú v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámia sťažovateľovi (príloha č. 9).

    (4) Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných častí, prešetruje sa každá z nich.

    (5) Poverený zamestnanec, resp. zamestnanci obce prešetria iba tie časti sťažnosti, na ktorých vybavenie je obec príslušná. Ostatné časti sťažnosti postúpiia podľa § 9 zákona o sťažnostiach orgánu verejnej správy príslušnému na ich vybavenie. Časti, ktoré nie sú sťažnosťou obec neprešetruje, o čom sťažovateľa upovedomí v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti s uvedením dôvodov ich neprešetrenia.

    (6) Sťažnosť je prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Ak ju nemožno prerokovať, sťažnosť je prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti.

    Článok 14 - Zápisnica o prešetrení sťažnosti

    (1) O priebehu a výsledkoch prešetrenia sťažnosti vyhotoví zamestnanec, resp. zamestnanci obce, ktorí prešetrovali sťažnosť, zápisnicu o prešetrení sťažnosti (prílohy č. 10 a 11).

    (2) Zápisnica o prešetrení sťažnosti musí obsahovať náležitosti podľa § 19 ods. 1 zákona o sťažnostiach.

    (3) Ak sa zamestnanec, resp. zamestnanci obce, v ktorej sa sťažnosť prešetrovala, odmietnu oboznámiť so zápisnicou o prešetrení sťažnosti, odmietnu splniť povinnosti uvedené v zápisnici o prešetrení sťažnosti a vyplývajúce z prešetrenia sťažnosti alebo ak odmietnu zápisnicu o prešetrení sťažnosti podpísať, zamestnanec, ktorý sťažnosť prešetroval, uvedie tieto skutočnosti v zápisnici o prešetrení sťažnosti.

    Článok 15 - Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

    (1) Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice (príloha č. 12).

    (2) V oznámení zamestnanec, resp. zamestnanci obce uvedú, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená.

    (3) Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že obci boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach.

    Článok 16 - Opakovaná sťažnosť a sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti

    (1) Pri vybavovaní opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti sa postupuje podľa § 21 a § 22 zákona o sťažnostiach (príloha č. 13 a príloha č. 14).

    (2) Na vybavenie opakovanej sťažnosti a sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti je príslušný hlavný kontrolór obce.

    Článok 17 - Kontrola vybavovania sťažností

    Kontrolu plnenia opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov je oprávnená vykonať starostka obce alebo vykonaním tejto kontroly môže poveriť hlavného kontrolóra. O výsledku plnenia opatrení podáva hlavný kontrolór písomnú informáciu starostke obce.

    Článok 18 - Spoločné a záverečné ustanovenia

    (1) Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa zákona o slobode informácií, sa nesprístupňujú.

    (2) Ak táto smernica neustanovuje inak, pri vybavovaní a vybavení sťažností sa primerane použijú ustanovenia zákona o sťažnostiach.

    (3) Táto smernica sa primerane použije aj na vybavovanie petícií podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.

    (4) Neoddeliteľnou súčasťou smernice je nasledujúcich 14 príloh:

    1. Odloženie sťažnosti – upovedomenie
    2. Záznam o odložení sťažnosti
    3. Postúpenie sťažnosti
    4. Predĺženie lehoty – oznámenie
    5. Výzva na spoluprácu
    6. Výzva na spoluprácu – určenie novej lehoty
    7. Prerušenie plynutia lehoty na vybavenie sťažnosti – oznámenie
    8. Poskytnutie súčinnosti
    9. Nemožnosť prešetrenia sťažnosti
    10. Zápisnica o prešetrení sťažnosti
    11. Zápisnica o prešetrení sťažnosti
    12. Oznámenie výsledku vybavenia sťažnosti
    13. Záznam o prekontrolovaní správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti
    14. Oznámenie výsledku prekontrolovania správnosti vybavenia predchádzajúcej sťažnosti

    (5) Táto smernica nadobúda účinnosť od 01. 12. 2019.

    (6) Schválené starostkou obce v Nesluši 28. 11. 2019.

    Prílohy

  • Izolácia obvodových múrov obecného úradu

    V uplynulých dňoch boli našimi zamestnancami vykonané práce na izolácii obvodových múrov obecného úradu a asanácia omietok v pivničných priestoroch. Dodávateľsky bola zabezpečená nová vodovodná prípojka.

  • Knižnica bude naďalej zatvorená

    Obecná knižnica bude z dôvodu rekonštrukcie obecného úradu naďalej zatvorená až do konca augusta. Na poschodí boli ukončené práce na ústrednom kúrení, vode a odvode odpadovej vody a podlahe v sobášnej sieni. Momentálne prebiehajú stavebné práce v priestoroch knižnice.

  • Matrika, overovanie listín a podpisov a evidencia obyvateľov, oddelenie kultúry a školstva

    V oblasti matriky, overovania listín a podpisov:

    1. vedie knihy narodení, knihy manželstiev, knihy úmrtí a index zápisov do matričných kníh,
    2. vykonáva dodatočné zmeny do matrík o zmene alebo doplnení údajov v zápisoch na základe verejných listín vydaných súdmi a inými orgánmi štátnej správy,
    3. plní úlohy súvisiace s uzavretím manželstva, prípravou vykonania obradu uzavretia manželstva pred matričným úradom, prípravou a posudzovaním dokladov na uzavretie manželstva pred orgánmi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,
    4. vydáva povolenie na žiadosť o uzavretie manželstva na inom ako príslušnom matričnom úrade alebo na ktoromkoľvek inom mieste,
    5. vydáva výpisy z matričných kníh na použitie v tuzemsku aj v cudzine,
    6. vydáva iné potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike,
    7. vyhotovuje osvedčenia o právnej spôsobilosti na uzavretie manželstva v cudzine,
    8. prijíma súhlasné vyhlásenia rodičov o určení otcovstva k dieťaťu a vykonáva o tom záznam do matriky,
    9. prijíma oznámenia manželky po rozvode o prijatí predchádzajúceho priezviska, oznámenia o doplnení 2. a 3. mena alebo zmenu priezviska jedného z manželov na spoločné a vydáva o tom potvrdenie,
    10. overuje odpisy listín a podpisov na listinách, vedie knihy na overovanie odpisov a podpisov,
    11. zabezpečuje vydávanie iných potvrdení o údajoch zapísaných v matrike a vyhotovuje výpisy z matrík s cieľom výmeny matrík podľa medzinárodných zmlúv,
    12. podáva oznámenia na súd v prípade, ak nie je určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov a návrhy na určenie mena alebo priezviska dieťaťa, ak sa rodičia nedohodli na mene alebo priezvisku,
    13. plní oznamovaciu povinnosť o matričných udalostiach a zmenách o osobnom stave príslušným orgánom podľa osobitných predpisov,
    14. pripravuje podklady na zápis matričných udalostí, ktoré nastali v cudzine, do osobitnej matriky,
    15. pripravuje na odovzdanie zbierku listín o zápisoch matričných udalostí do matričných kníh za uplynulý rok,
    16. podpisuje všetky matričné doklady a overenia podpisov na listinách podľa osobitných predpisov.
    17. V oblasti evidencie obyvateľov
    18. vykonáva a vedie evidenciu trvalých a prechodných pobytov občanov so štátnym občianstvom Slovenskej republiky na území obce,
    19. vykonáva a vedie priebežnú aktualizáciu všetkých zmien osobných údajov týkajúcich sa občanov obce (zmeny stavu, zmeny priezviska, zmeny trvalých a prechodných pobytov v rámci obce, zrušenie trvalého pobytu občanov, prihlasovanie do evidencie novonarodených občanov, vyradenie z evidencie občanov z dôvodu úmrtia alebo odsťahovania, zaznamenanie zmeny v súvislosti s udelením štátneho občianstva SR a prepustením zo štátneho zväzku SR),
    20. vydáva doklady na vybavenie občianskeho preukazu a jeho zmenu (pri zmene trvalého pobytu a zmene priezviska),
    21. vydáva potvrdenie o trvalom a prechodnom pobyte na požiadanie občanov,
    22. spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, súdmi a inými orgánmi verejnej správy pri zisťovaní pobytu občanov obce,
    23. vedie, aktualizuje a spracováva stály zoznam voličov,
    24. vydáva voličské preukazy,
    25. zabezpečuje verejné hlasovanie občanov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,
    26. zabezpečuje voľby do orgánov samosprávy obce a voľby do všetkých štátnych orgánov a funkcií, ktoré sa na území obce konajú,
    27. vedie evidenciu názvov ulíc a verejných priestranstiev, v prípade zistených nedostatkov v označovaní a číslovaní budov zabezpečuje ich nápravu,
    28. vedie evidenciu budov na území obce,
    29. vydáva rybárske lístky.

    V oblasti kultúry

    1. zabezpečuje prípravu a vypracovanie koncepčných materiálov v oblasti kultúry,
    2. zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich zo zriaďovateľskej pôsobnosti obce k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám z oblasti kultúry,
    3. spolupracuje na plánovaní kultúrnych udalostí obce,
    4. zabezpečuje prípravu kalendára podujatí obce na príslušný rok a mesiac a informuje o aktuálnych podujatiach v obci,
    5. koordinuje a vedie agendu oceňovania osobností obce,
    6. organizačne zabezpečuje slávnostné uvítania a obrady (slávnosti jubileí, posedenia so seniormi, oslavy MDD, stretnutie s učiteľmi pri príležitosti Dňa učiteľov, študentov, žiakov a pod.),
    7. zabezpečuje organizovanie osláv a výročí obce,
    8. zabezpečuje činnosť obecnej knižnice,
    9. spolupracuje s celonárodnými kultúrnymi inštitúciami, miestnymi kultúrnymi organizáciami, ako aj s ďalšími kultúrnymi organizáciami so sídlom na území obce,
    10. zabezpečuje monitorovanie potrieb v oblasti verejných nekomerčných kultúrnych aktivít,
    11. spolupracuje na tvorbe a realizácii projektov v oblasti kultúry,
    12. zodpovedá za koordináciu práce s existujúcimi kultúrnymi subjektmi a verejnými inštitúciami v obci,
    13. vedie evidenciu kultúrnych organizácií v obci,
    14. vedie evidenciu oznamovacej povinnosti v zmysle platných zákonov,
    15. zabezpečuje plnenie prijatých uznesení a ich vyhodnotenie za úsek kultúry v spolupráci s Komisiou kultúry a športu OZ,
    16. koordinuje organizovanie výstav, konferencií, workshopov, seminárov, mimoriadnych návštev a pod. na území obce,
    17. koordinuje verejnoprospešné aktivity obce, zabezpečuje kontakt obce s organizáciami tretieho sektora, vedie evidenciu organizácií tretieho sektora v obci,
    18. plní ďalšie úlohy podľa pokynov starostu obce.

    V oblasti školstva zabezpečuje:

    1. výkon povinností obce podľa školského zákona,
    2. výkon agendy určenej obci na základe zákona NR SR č. 596/2003 Z. z.,
    3. výkazy EDUZBER,
    4. žiadosti o poskytovanie dotácií.
  • Napojenie obecného úradu na kanalizáciu

    Z dôvodu zlého určenia odbočenia na napojenie boli narušené káble T-com. Vykopaná jama nebola zahádzaná, pretože spoločnosť T-com musí najskôr opraviť narušenú optiku.

  • Obmedzenie úradných hodín od marca

    V súvislosti s opatreniami prijatými proti šíreniu vírusu SARS-CoV-2 bude Obecný úrad v Nesluši od 01. 03. 2021 pre verejnosť otvorený v pondelok, stredu a piatok v čase od 8:00 do 12:00. Miestna knižnica v Nesluši bude otvorená každú stredu od 8:00 do 12:00.

  • Oddelenie daní a poplatkov

    Oddelenie daní a poplatkov

    1. vedie evidenciu daňovníkov,
    2. vystavuje platobné výmery na miestne dane a poplatky,
    3. vyrubuje penále k miestnym daniam a poplatkom,
    4. sleduje platby za fyzické a právnické osoby a vedie evidenciu nedoplatkov,
    5. postupuje pohľadávky na miestnych daniach a poplatkoch na vymáhanie,
    6. zostavuje výkazy o dani z nehnuteľností,
    7. vypracováva rozhodnutia na poskytovanie úľav na miestnych daniach a poplatkoch v prípadoch vymedzených zákonom,
    8. pripravuje návrh všeobecne záväzného nariadenia o miestnych daniach a poplatku.

Strana 1 z 3

Stránka obce Nesluša používa cookies
S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie tejto webovej lokality ukladáme niekedy na vašom zariadení malé dátové súbory, tzv. cookies. Stránka používa iba základné cookies.