Prehľad oznámení o prerušení distribúcie elektrickej energie na nadchádzajúce obdobie.

Pola Negri sa na­rodila 3. januára 1896 v poľskom Lip­ne. Vlastným me­nom sa volala Barba­ra Apolónia Chalupcová. Jej otec Juraj Chalupec pochádzal z Nesluše a živil sa drotárstvom. Oženil sa v Poľsku a mal dve dcéry. Apolónia už od malička prejavovala umelecké sklony. V roku 1911 navštevovala baletnú školu vo Varšave. Neskôr vo Veľkom divadle v Petrohrade hrala hlavnú úlohu v hre Nemá v Portici. Talentovanú mladú Apolóniu si všimol nemecký filmový režisér Max Rein­hardt, ktorý ju angažoval do svojich filmov. Od roku 1917 v Nemecku nakrútila takmer 20 celovečerných filmov. Pod vedením re­žiséra Ernesta Lubitscha sa stala najpopu­lárnejšou herečkou nemého filmu. Nemý film kládol veľké nároky na mimiku her­cov, vyjadriť telom a tvárou určité pocity. Tieto požiadavky A. Chalupcová dokonale spĺňala. Čoskoro si zmenila meno na ume­lecké Pola Negri, čo bola skratka jej mena Apolónia a skratka Negri vystihovala jej exotický snedý výzor.Od roku 1918 stvárnila množstvo hlav­ných postáv vo filmoch ako Oči múmie Ma, Carmen, Kolotoč života, Madame Dubaryová, Comtesa Doddyová, Horská mačka, Krv­ná pomsta, Román Montmartru. V roku 1923 pracovala s režisérom E. Lubitschom v USA, kde jej herecká kariéra dosiahla vr­chol. Každý z jej filmov bol vysoko hodnote­ný hollywoodskou filmovou kritikou, napr. Bella Donna - travička, Klarina, Kvet noci, Na východ od Suezu, Čarodejnica, Traja hriešnici, Láska herečky a iné, v ktorých vystupovala v postave žena - vamp. Film Cárovná (1924), v ktorom si zahrala hlavnú úlohu cárovnú Katarínu, mal kvalitu ume­leckého diela. Nástup zvukového filmu pri­brzdil nie jednému hercovi jeho kariéru. Patrila medzi nich aj Pola Negri. Jej hlasový fond nevyhovoval vtedajšej aparatúre a ne­dokázala sa zbaviť ani vyhranenej mimike, ktorá pri zvukovom filme už nehrala takú úlohu. Po návrate do Nemecka, kde bola spočiatku prenasledovaná ako židovka, ešte zažiarila vo filmoch Mazurka od Wiliho Forsta a Moskva - Šanghaj. V USA nakrúti­la len dva filmy a posledný raz vystupova­la v roku 1964 v anglickom filme režiséra Walta Disneyho Miliónový poklad. V roku 1970 vydala v Spojených štátoch americ­kých svoje memoáre. Apolónia ako dievča niekoľkokrát navštívila s rodičmi Neslušu (pamätali si ju viacerí občania) a mala tu i známych, s ktorými si pravidelne dopiso­vala. Zomrela 3. augusta 1987 v San Antoniu v štáte Texas.

• Filip Malík (26. 05. 1945 - 23. 09. 1946)
• Martin Špirec (24. 09. 1946 - 17. 05. 1948)
• Jaromír Šuták (18. 05. 1948 - 28.01. 1958)
• Jozef Puraš (03. 01. 1958 - 12. 06. 1960)
• Pavol Hrubý (12. 06. 1960 - 12. 06. 1964)
• František Nekoranec (15. 06. 1964 - 30. 11. 1971)
• Ing. Augustín Janec (01. 12. 1971 - 07. 11. 1978)
• Mgr. Jaroslav Nekoranec (08. 11. 1978 - 31. 01. 1990)

Zo súčasnosti

Články z webu obce na tému: ŠK Mladosť, šach

Z dávnej minulosti šachu v Nesluši - rok 1982

Foto hore: Nekoranec J. (starosta); Belák J.; Škorík Ľ.; Čádecký R.; Šuták F.; Kudlík V.; Janiš J.; Korený P.; Škorík M.; Špiriak V.; Čádecký K.; Ďuriaš A.; Belák Ľ.; Litvín V.; Janiš V.; Janiš J.; Salát M.; Šidlo J.; Láslop -.; Vlček M. ; t. č. neznámy; Ševčík E.

Foto dole: Šidlo J.; Ševčík E.; Salát M.; Gundáš J.; Belák Jaroslav; Belák Ján; Láslop- a Litvín V.

• Boris Ivanov (1942 - 1949)
• Martin Konopa (1950 - 1953)
• Andrej Rosa (1953 - 1954)
• Ján Tarábek (1954 - 1996)
• Viktor Jakubov (1996 - 1997)
• Mgr. Peter Beňo (1997 - 2002)
• Mgr. Miroslav Lysičan (2002 - 2006)
• Mgr. Ivan Pšenák (2006 - 2017)
• Mgr. Martin Lisík (od 2017)

• Rudolf Maček (01. 02. 1990 - 30. 06. 1990)
• Stanislav Jantošík (15. 07. 1990 - 09. 12. 1990)
• Július Chovaňák (10. 12. 1990 - 25. 11. 1994)
• Anton Ďuriaš (26. 11. 1994 - 06. 01. 2003)
• Ing. Marian Chovaňák (07. 01. 2003 - 12. 12. 2014)
• Ing. Zuzana Jancová (od 12. 12. 2014)

Preambula

Obecné zastupiteľstvo obce Nesluša, na základe samostatnej pôsobnosti podľa článku 67 a článku 68 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, schvaľuje tento Štatút obce Nesluša.

Prvá hlava

§ 1 - Úvodné ustanovenie

Štatút obce Nesluša upravuje postavenie a pôsobnosť obce Nesluša (ďalej len „obec“), orgány obce a ich pôsobnosť, symboly obce a ocenenia obce.

Druhá hlava

§ 2 - Postavenie a pôsobnosť obce

(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

(2) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

(3) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

(4) Obec má právo združovať sa s inými obcami alebo mestami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

§ 2a - Názov obce

(1) Obec Nesluša má svoj názov. Názov obce sa uvádza v štátnom jazyku.

(2) Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením, názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce.

(3) Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce lebo jej časti v súvislosti so zmenou územia obce, obe zmeny treba vykonať s rovnakou účinnosťou.

§ 3 - Územie obce

(1) Územie obce je územný celok, ktorý tvorí katastrálne územie Nesluša.

(2) Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo zlučuje s inou obcou alebo mestom vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska Obvodného úradu v Kysuckom Novom Meste.

(3) O inej zmene územia obce ako v odseku 2 tohto článku rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Obec sa člení na ulice a iné verejné priestranstvá, ktoré majú svoj názov; názvy určuje a mení obec nariadením, pričom prihliada na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod.

§ 3a - Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev

(1) Obec určuje a mení nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev.

(2) V obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev, má každá ulica svoj názov.

(3) Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú s prihliadnutím na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo jazykovo nesprávne a názvy nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.

(4) Označovanie ulíc a verejných priestranstiev názvami zabezpečuje obec na vlastné náklady.

§ 3b - Číslovanie stavieb

(1) Obec určuje stavbám súpisné číslo a vedie evidenciu súpisných čísel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

(2) Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru.

(3) Na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenie stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.

§ 4 - Obyvatelia obce

(1) Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

(2) Obyvateľ obce, sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä:

1. voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce;
2. hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum);
3. zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva;
4. obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce;
5. používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci na verejné účely;
6. požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci;
7. požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

(3) Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce. V súvislosti s tým je povinný:

1. ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce;
2. podieľať sa na ochrane a na zveľaďovaní životného prostredia v obci;
3. napomáhať udržiavať poriadok v obci;
4. poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci.

(4) Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc.

(5) Na samospráve obce, okrem práva voliť a byť volený do orgánov samosprávy obce a hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoji obce, má právo podieľať sa aj ten, kto:

1. má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok;
2. je v obci prihlásený na prechodný pobyt alebo na dlhodobý pobyt;
3. má čestné občianstvo obce.

§ 5 - Samospráva obce

(1) Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

(2) Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce:

1. orgánmi obce;
2. hlasovaním v miestnom referende;
3. zhromaždením obyvateľov obce.

(3) Obec pri výkone samosprávy najmä:

1. vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania;
2. zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce;
3. rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu;
4. usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci;
5. zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce;
6. zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd;
7. utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport;
8. plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb;
9. obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci;
10. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce;
11. zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia;
12. organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce;
13. zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste;
14. zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt;
15. plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného prepisu;
16. vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách;
17. vedie obecnú kroniku v slovenskom jazyku;

(4) Ak osobitný zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

(5) Obec spolupracuje v záujme svojho rozvoja s politickými stranami a politickými hnutiami, s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami, ako aj s fyzickými osobami pôsobiacimi v obci.

§ 6 - Vzťah obce a štátu

(1) Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obce štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

(2) Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

(3) Obec podlieha dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.

(4) V záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu. Orgány štátu poskytujú obci pomoc v odborných veciach a potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obce a poslancov obecného zastupiteľstva. Obec poskytuje orgánom štátu potrebné údaje pre jednotlivé evidencie vedené orgánmi štátu alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.

(5) Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jeho území sídlo alebo pracovisko.

§ 7 - Všeobecne záväzné nariadenia obce

(1) Obec môže vydávať všeobecne záväzné nariadenia na plnenie úloh samosprávy (ďalej len “samosprávne VZN”) a všeobecne záväzné nariadenia na plnenie úloh štátnej správy (ďalej len “správne VZN”).

(2) Samosprávnym VZN obec uplatňuje svoju samostatnú legislatívnu pôsobnosť. Na vydanie samosprávneho VZN nie je potrebné osobitné splnomocnenie uvedené v zákone. Samosprávne VZN nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

(3) Správnym VZN obec uplatňuje prenesenú pôsobnosť na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Správne VZN nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

(4) Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.

(5) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti.

(6) Nariadenia sú každému prístupné na Obecnom úrade v Nesluši (ďalej len “obecný úrad”) a môžu sa zverejňovať aj na internetovej stránke obce.

§ 8 - Financovanie obce

(1) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, zo štátnych dotácií, ako aj z ďalších zdrojov. Vlastnými príjmami v rozsahu podľa osobitných predpisov sú:

1. príjmy z majetku obce a z majetku prenechaného obci do užívania (nájmu);
2. výnosy z miestnych daní a z miestnych poplatkov;
3. podiely na daniach v správe štátu;
4. výnosy z pokút uložených za priestupky;
5. iné príjmy.

(2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

(3) Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.

(4) Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

(5) Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.

§ 9 - Rozpočet obce

(1) Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie troch kalendárnych rokov z toho rozpočet na druhý a tretí  kalendárny rok má informatívny charakter.

(2) Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám.

(3) Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní na úradnej tabuli v obci, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť; to platí aj o záverečnom účte obce, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky.

(4) Prebytky rozpočtu obce možno previesť do rezervného fondu obce.

(5) Obec vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona. Ročnú účtovnú závierku obce overuje audítor. Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom.

(6) Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medzi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný zákon.

(7) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje rozpočet obce a jeho zmeny, kontroluje jeho čerpanie a schvaľuje záverečný účet obce. Záverečný účet schvaľuje obecné zastupiteľstvo do 30.6. nasledujúceho roka.

(8) Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť dobrovoľnú verejnú zbierku.

§ 10 - Majetok obce

(1) Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Majetkom obce sú veci a majetkové práva, ktoré obec nadobudla na základe osobitného zákona a ďalšie veci a majetkové práva, ktoré obec získava v rámci svojej činnosti a pri hospodárení s vlastným majetkom.

(2) Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

(3) Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(4) Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.

(5) Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

(6) Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.

§ 11 - Hospodárenie s majetkom obce

(1) Obec a organizácie zriadené obcou sú povinné hospodáriť s majetkom obce a s majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jeho občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

(2) Obec a organizácie zriadené obcou sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä:

1. udržiavať a užívať majetok;
2. chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím;
3. používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi;
4. viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

(3) Hospodárenie s majetkom obce upravujú zásady, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo.

(4) Obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadila podľa osobitného zákona. Všetky právne úkony spojené v nakladaní s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

(5) Pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s osobitným zákonom a so zásadami.

(6) Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu.

(7) Evidenciu o stave a pohybe majetku obce vedie obecný úrad.

Tretia hlava: Orgány obce

§ 12

(1) Orgánmi obce sú:

1. Obecné zastupiteľstvo obce Nesluša (ďalej len “obecné zastupiteľstvo);
2. Starosta obce Nesluša (ďalej len “starosta”).

(2) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(3) Poradnými orgánmi obecného zastupiteľstva je obecná rada a komisie, ktoré sa zriaďujú podľa potreby.

§ 13 - Obecné zastupiteľstvo

(1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva je štyri roky a končí sa zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

(2) Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je nezlučiteľná s funkciou:

1. starostu;
2. zamestnanca obce;
3. štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou;
4. podľa osobitného zákona.

(3) Počet poslancov obecného zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo, v rozpätí od 9 do 11 poslancov.

(4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je vyhradené:

1. určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním;
2. schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce;
3. schvaľovať zmluvy uzatvárané v rámci spolupráce obcí;
4. rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku;
5. schvaľovať územný plán obce a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce;
6. rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok podľa osobitných predpisov;
7. určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku;
8. vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenia občanov;
9. uznášať sa na nariadeniach;
10. schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov;
11. určovať plat starostu podľa osobitného zákona a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu, zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie;
12. voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce, určiť rozsah výkonu jeho funkcie a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi
13. schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,
14. zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe;
15. schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu;
16. zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
17. udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny;
18. ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

(5) Postavenie a pôsobnosť obecného zastupiteľstva, spôsob zvolávania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, prípravu a obsah rokovania obecného zastupiteľstva, prípravu materiálov na zasadnutia obecného zastupiteľstva a spôsob uznášania sa a prijímania uznesení upravuje organizačný a rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

§ 14 - Účasť obyvateľov obce na samospráve

(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o

1. zlúčenie obce s inou obcou alebo mestom, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj o zmenu názvu obce;
2. odvolanie starostu;
3. petíciu skupiny obyvateľov obce, ktorú podpísalo aspoň 30% oprávnených voličov do orgánov samosprávy obce.

(2) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o rozdelení obce, ak sú splnené podmienky rozdelenia uvedené v osobitnom zákone.

(3) Obecné zastupiteľstvo

1. vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak
   1. o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov do orgánov samosprávy obce;
   2. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy;
2. môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

(4) O návrhu podľa odseku 3 písm. a) druhého bodu tohto článku rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

(5) Petíciu podľa odseku 1 písm. c) tohto článku overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru a starosta; starosta neoveruje petíciu na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným zákonom a ak ide o rozdelenie obce, aj ďalšie náležitosti podľa osobitného zákona, obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu.

(6) Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce.

(7) Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov do orgánov samosprávy obce, a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli a oficiálnej web stránke obce.

(8) Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.

§ 15 - Starosta

(1) Starosta obce je predstaveným obce a jej najvyšším výkonným orgánom. Funkcia starostu je verejnou funkciou. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

(2) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou:

1. poslanca obecného zastupiteľstva;
2. zamestnanca obce;
3. štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou;
4. predsedu samosprávneho kraja;
5. vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy;
6. podľa osobitného zákona.

(3) Starosta:

1. zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak zákon neurčil inak ( viď rokovací poriadok) a podpisuje ich uznesenia ako aj všeobecne záväzné nariadenia obce;
2. vykonáva obecnú správu;
3. zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám
4. rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo týmto štatútom vyhradené obecnému zastupiteľstvu;
5. uschováva vlajku obce, erb obce a pečať obce, používa obecné insignie
6. vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce, informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu
7. starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva ak sa domnieva, že odporuje zákonom alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom. Toto svoje rozhodnutie musí prerokovať v Rade obce, avšak uznesením rady nie je viazaný.
8. rozsah úväzku starostu obce stanovuje obecné zastupiteľstvo na celé budúce funkčné obdobie a nemožno ho počas funkčného obdobia meniť, len podľa zákona.
9. prehlbuje si vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.

(4) Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. V rámci svojej riadiacej právomoci je starosta oprávnený vydávať príkazy starostu.

(5) Starosta môže uložiť pokutu fyzickej osobe, právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie v zmysle zákona č. 372/1990 Zb., za:

1. priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce.
2. ak neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest;
3. ak nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú obcou, poskytnúť osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej mimoriadnej udalosti.
4. pokuta je príjmom obce.

(6) Platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.

(7) Mandát starostu zaniká:

1. odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou;
2. uplynutím funkčného obdobia;
3. vzdaním sa mandátu;
4. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený;
5. pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony;
6. vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu;
7. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce;
8. v prípadoch nezlučiteľnosti funkcie starostu s funkciami určenými podľa osobitného zákona, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu;
9. smrťou;
10. zrušením obce.

(8) Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením Obecnému úradu v Nesluši. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

§ 16 - Zástupca starostu

(1) Zástupca starostu zastupuje starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Starosta môže zástupcu kedykoľvek odvolať. Ak starosta odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania zástupcu starostu.

(2) Zástupca starostu zastupuje starostu v celom rozsahu jeho právomocí počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie.

(3) Starosta poveruje na výkon funkcie zástupcu starostu spravidla na celé funkčné obdobie, a môže ho aj kedykoľvek odvolať. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, obecné zastupiteľstvo ho zvolí aj bez návrhu starostu.

(4) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je po celé svoje funkčné obdobie členom obecnej rady; v čase, keď zastupuje starostu, zvoláva a vedie zasadnutie obecnej rady.

(5) Zástupca starostu zvolá obecné zastupiteľstvo v prípadoch podľa článku 14 odseku 3 tohto štatútu, ak ho nezvolá starosta.

(6) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

(7) Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku 5 tohto článku, patrí plat podľa osobitného zákona.

§ 17 - Obecná rada

(1) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

(2) Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve.

(3) Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu.

(4) Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta alebo zástupca starostu, ak tak neurobí starosta.

(5) Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

§ 18 - Komisie obecného zastupiteľstva

(1) Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

(2) Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.

(3) Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

(4) Podrobnosti o komisiách obecného zastupiteľstva upravuje Rokovací poriadok komisií obecného zastupiteľstva a rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

§ 19 - Obecný úrad

(1) Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zložený zo zamestnancov obce. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

(2) Obecný úrad najmä:

1. zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce;
2. zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva, obecnej rady a komisií;
3. vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí obce vydaných v správnom konaní;
4. vykonáva nariadenia a uznesenia obecného zastupiteľstva, rozhodnutia obce a uznesenia obecnej rady;
5. zabezpečuje ďalšie činnosti, ktoré súvisia s originálnymi kompetenciami danými zákonmi;
6. zabezpečuje ďalšie činnosti, ktoré súvisia s preneseným výkonom štátnej správy danými zákonmi.

(3) Obecný úrad riadi a jeho prácu organizuje starosta obce.

(4) Postavenie a pôsobnosť obecného úradu, vzťah orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva k obecnému úradu, organizačnú štruktúru a deľbu práce v rámci obecného úradu, vzájomné vzťahy, vzťahy k orgánom štátnej správy, vyšších územných celkov a k iným organizáciám a vzťahy k organizáciám, ku ktorým plní obec zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu, upravuje organizačný poriadok obecného úradu.

§ 20 - Hlavný kontrolór

(1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na šesť rokov a po uplynutí tohto obdobia sa jeho pracovnoprávny vzťah k obci skončí. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu.

(2) Hlavný kontrolór najmä:

1. vykonáva kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce, ako aj hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce;
2. vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a záverečného účtu obce pred ich schválením v obecnom zastupiteľstve;
3. predkladá výsledky kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu;
4. predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o výsledkoch kontrolnej činnosti;
5. spolupracuje s príslušnými štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu.

(3) Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným.

(4) Hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do iných dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva, nakladania s majetkom obce a do iných dokladov potrebných na výkon kontroly.

(5) Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou:

1. poslanca obecného zastupiteľstva;
2. starostu;
3. člena orgánu právnickej osoby založenej alebo zriadenej obcou;
4. iného zamestnanca obce;
5. podľa osobitného zákona.

(6) Výkon funkcie hlavného kontrolóra sa skončí:

1. vzdaním sa funkcie;
2. odvolaním z funkcie;
3. uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený;
4. smrťou.

(7) Obecné zastupiteľstvo odvolá hlavného kontrolóra z funkcie, ak:

1. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený;
2. vykonáva funkciu podľa odseku 5 tohto článku;
3. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie;
4. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

§ 21 - Obecný dobrovoľný  hasičský zbor

(1) Obecný hasičský zbor je útvar zriadený na plnenie úloh súvisiacich so zdolávaním požiarov a vykonávaním záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach.

(2) Na čele obecného dobrovoľného hasičského zboru je veliteľ, ktorého  na návrh starostu volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo v súlade s podmienkami uvedenými v osobitnom zákone.

(3) Obecný  dobrovoľný hasičský zbor:

1. vykonáva záchranu osôb ohrozených požiarom a zdoláva požiare;
2. vykonáva záchranu zvierat a majetku ohrozených požiarom;
3. vykonáva záchranné práce pri živelných pohromách;
4. poskytuje pomoc podľa svojich technických možností a odbornej kvalifikácie pri bezprostrednom ohrození života osôb pri nehodách a iných mimoriadnych udalostiach;
5. zabezpečuje akcieschopnosť hasičskej jednotky a jej vecných prostriedkov;
6. vykonáva v určenom rozsahu odbornú prípravu svojich členov;
7. ohlasuje bez zbytočného odkladu okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru zásahy pri zdolávaní požiarov a pri vykonávaní záchranných prác počas živelných pohrôm a iných mimoriadnych udalostí;
8. vypracováva a vedie dokumentáciu obecného dobrovoľného  hasičského zboru.

(4) Podrobnosti o fungovaní a chode obecného dobrovoľného hasičského zboru upravuje osobitný zákon a požiarny poriadok obce.

Štvrtá hlava: Symboly a ocenenia obce

§ 22 - Symboly obce

(1) Symbolmi obce sú :

1. erb obce
2. vlajka obce
3. pečať obce

§ 23 - Používanie symbolov obce

(1) Symboly obce uvedené v článku 25 odseku 1 tohto štatútu používa obec pri výkone samosprávy.

(2) Erb obce a znaky používa obec a ním riadené organizácie v historickej kontinuite:

1. na insígniách starostu;
2. na pečiatkach a razidlách starostu, obecného zastupiteľstva, obecnej rady, obecného úradu, hlavného kontrolóra a obecnej polície, prípadne na pečiatkach organizácií obcou riadených;
3. v záhlaví dokumentov, listín, písomností a tlačovín orgánov obce, orgánov obecného zastupiteľstva, obecného úradu, hlavného kontrolóra, obecnej polície a organizácií obcou riadených;
4. na tlačovinách a publikáciách obce;
5. na označeniach budov, reprezentačných siení obce, kancelárií, pokiaľ všeobecne záväzné predpisy nenariaďujú používať štátny znak;
6. na hnuteľných predmetoch v majetku obce a jeho organizácií;
7. na služobných odznakoch, rovnošatách, prípadne na jednotných spoločenských či športových úboroch zamestnancov obce;
8. na iných reklamných a propagačných materiáloch súvisiacich s prezentáciou obce, jej orgánov a organizácií ňou riadených.

(3) Obecné zastupiteľstvo môže povoliť používanie erbu obce, prípadne jeho heraldických modifikácií, aj iným fyzickým a právnickým osobám pôsobiacim na území obce, len na ich písomnú žiadosť s pripojeným návrhom a náčrtom o forme a umiestnení znaku. Povolenie nie je potrebné na vedeckú a pedagogickú činnosť ohľadom symboliky obce. Technické a administratívne zabezpečenie bude vykonávať obecný úrad, ktorý bude zároveň oprávnený kontrolovať správnosť používania symbolov obce.

(4) Všetci používatelia znakov a vlajky obce musia tieto symboly používať dôstojne a nedopustiť ich poškodenie a hanobenie. V prípade rozporu s týmito zásadami, v prípade nesprávneho používania alebo v iných prípadoch hodných zreteľa, môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek zakázať používanie týchto symbolov.

(5) Orgány a organizácie obce používajú vlajku obce v súlade s platnými predpismi pri slávnostných príležitostiach na výzdobu budov, ulíc, námestí a siení. Pri spoločnom používaní štátnej zástavy s vlajkou obce patrí prednosť štátnej zástave. Vlajku obce je možné používať na označenie budov samosprávy obce.

(6) Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu obecného úradu, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu.

(7) Insígnie je oprávnený používať iba starosta, prípadne poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí zastupujú starostu počas jeho neprítomnosti alebo sú poverení jeho zastupovaním pri protokolárnych úkonoch.

§ 24 - Ocenenia obce

(1) Za obzvlášť významné zásluhy o obec a jeho obyvateľov, môže obec udeliť:

1. Čestné občianstvo obce Nesluša;
2. Cenu obce Nesluša;
3. Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu obce Nesluša.

(2) Ocenenia uvedené v odseku 1 tohto článku možno udeliť aj in memoriam.

(3) Vynikajúce aktivity a výkony v oblasti vedy, techniky, kultúry, športu a v spoločenskopolitickej oblasti, ktoré súvisia s obcou, a ktorých význam presiahol regionálny rámec a majú nezastupiteľné miesto v dejinách, môže obec oceniť zhotovením a umiestnením pamätnej tabule, busty alebo pomníka.

(4) O udelení ocenení uvedených v odseku 1 tohto článku a o zhotovení a umiestnení pamätnej tabule, busty alebo pomníka rozhoduje obecné zastupiteľstvo v zmysle príslušného platného VZN.

Siedma hlava: Záverečné ustanovenie

§ 25 - Účinnosť

(1) Na tomto štatúte obce Nesluša sa uznieslo Obecné zastupiteľstvo v Nesluši a to dňa 26. 06. 2015.

(2) Návrh štatútu obce Nesluša bol vyvesený na úradnej tabuli od 08. 06. 2015.

(3) Schválený štatút obce Nesluša bol vyvesený na úradnej tabuli od 27. 06. 2015.

(4) Tento štatút obce Nesluša nadobúda účinnosť dňom 13. 07. 2015.

(5) Zmeny a doplnky tohto štatútu obce Nesluša schvaľuje Obecné zastupiteľstvo v Nesluši.

Obec Nesluša na základe zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č.183/2000 Z. z. o knižniciach vydáva tento štatút obecnej knižnice.

Voľby do orgánov samosprávy obcí sa konajú v sobotu 29. októbra 2022 od 7:00 do 20:00 h.

Ján Krabáč

Od roku 1812 pôsobil ako kaplán v Nesluši. Dovtedy kňazské povolanie vykoná­val v Kysuckom Novom Meste. Ján Krabáč dochádzal do Nesluše, pretože v obci ešte nebola postavená farská budova. Za jeho pôsobenia bol postavený kostol (1814 - 1816) aj nová farská budova v Nesluši. Význam­ným dejinným počinom bola jeho aktívna účasť na vzbure miestnych občanov, ktorí už nevládali ďalej znášať feudálny útlak. Farnosť spravoval do roku 1844.

Pavol Valiašek

Narodil sa 25. januára 1814 v Tepličke nad Váhom. Po ukončení teologických štú­dií bol v roku 1840 vysvätený za rímsko­katolíckeho kňaza. Pôsobil vo viacerých slovenských farnostiach. Ako farár a dekan pôsobil v Nesluši v rokoch 1862 - 1889. Po­čas jeho pôsobenia sa zaslúžil o zakladanie spolkov a združení, ktoré slúžili miestnym obyvateľom. O jeho záslužnej práci na ná­rodnom poli písali aj Jozef Škultéty a Štefan Krčméry v Slovenských pohľadoch (1892). Na jeho počesť bol postavený a dodnes ne­sie názov „Kultúrny katolícky dom Pavla Valiaška" v roku 1931. Bol spoluzakladate­ľom slovenského katolíckeho patronátneho Gymnázia v Kláštore pod Znievom (1868). Od roku 1871 bol okresným konateľom Spolku sv. Vojtecha a od roku 1874 členom stoličného výboru Kysucko-novomestského okresu. V roku 1882 sa zasadil za práva oby­vateľov obce, urovnal spor medzi grófom Čákym a miestnymi obyvateľmi. Ako člen dozornej rady Tatrabanky podal návrh na odkúpenie všetkých zemskopanských práv a úžitkov obcou Nesluša za 6000 zlatých. Týmto úverovým počinom sa zaslúžil o od­kúpenie šľachtického majetku a založenie komposesorátskeho združenia v obci. Ten­to šľachetný čin je zvečnený aj na jeho pom­níku na cintoríne (miesto A0416), ktorý postavili vďační obyvatelia. Pavol Valiašek zomrel 10. júna 1891 v Nesluši.

Ján Tarábek

Narodil sa 1. júna 1917 v Kysuckom No­vom Meste. Za kňa­za bol vysvätený 22. júna 1941 arci­biskupom Karolom Kmeťkom. Pôsobil na viacerých farnos­tiach na Slovensku, bol kaplánom v obci Kovarovce (okr. Topoľčany), neskôr v Tur­zovke a Čavoji (okr. Prievidza), kde obnovil vojnou zničený kostol i faru. Do Nesluše prišiel Ján Tarábek po odpykaní 8-mesačného väzenského trestu v roku 1954. V Nesluši pôsobil až do roku 1998. Počas svojho pôsobenia, napriek rôznym prekážkam, dal zrekonštruovať miestny kostol, jeho interiér, strechu a vonkajšie omietky. Pod jeho správou sa chrám niekoľkokrát mo­dernizoval. Do kostola zaviedol elektrinu, rozhlas, vykurovanie (akumulačné kachle), zrenovoval organ, oltár a drevený inventár. Počas pôsobenia J. Tarábka sa v roku 1972 vedľa kostola postavila nová farská budova. Vo farnosti i vo filiálke Rudinská vyučoval náboženstvo.Hodná pripomenutia je najmä jeho roz­siahla pastoračná činnosť. Počas jeho pôso­benia vyrástlo v miestnej farnosti viacero kňazov, podporoval prenasledovaných kňazov počas totalitného režimu, aktívne organizoval pútnické sprievody. Napriek podlomenému zdraviu sa zaslú­žil o postavenie kostola aj vo filiálke v Rudinskej, ktorý bol posvätený kardinálom J. Ch. Korcom v roku 1995. Zomrel 19. no­vembra 1998 v Čadci. Pochovaný je na cin­toríne v Nesluši, miesto A0415.

ThDr. Pavol Janáč, PhD

Narodil sa 7. decembra 1942 v Nesluši ako deviate z desiatich detí. Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Kysuckom Novom Meste a Bohosloveckú fakultu v Bratislave. Pôsobil ako profesor – vedúci katedry Katolíckej univerzity v Ružomberku. Pol roka po jej založení na nej pôsobil ako dekan. Zomrel 12. marca 2017.

Rozpočtová organizácia obce Nesluša združujúca základnú školu, materskú školu, školskú jedáleň, školský klub a centrum voľného času.

Adresa: Nesluša 837, 023 41  Nesluša

Web školy: https://zsneslusa.edupage.org/

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Telefón: 041/428 11 24

Web materskej školy: https://msneslusa.webnode.sk/

Články z webu obce na tému: centrum voľného času, materská škola, základná škola.