Nesluša, Rudina, Rudinka a Rudinská spadajú do Rudinskej doliny. Táto dolina už od dávnych čias inklinovala k mestským centrám ako je Kysucké Nové Mesto a Žilina. Práve z tohto dôvodu dochádza dosť skoro k zániku odevu. Preto sa v súčasnosti už ľudový odev v obci nevyskytuje (Húšťavová, 2012).
Tradičný odev obce Nesluša
Do rôznych kategórii môžeme rozdeliť aj ľudový odev. Ľudový odev v Nesluši možno rozlíšiť na základe pohlavia a to na mužský, ženský a detský. Už na začiatku 20. storočia sa tradičný odev v Nesluši začal dosť výrazne meniť. Isté odevné súčiastky sa začali nahrádzať odevom podľa dobovej mestskej módy a materiál zas výrobkami továrenskej výroby (Húšťavová, 2007).
Práve z týchto bežných materiálov – ako je súkno, ľanové a konopné plátno, ovčia koža – boli dochované najstaršie tradičné odevy. Odevy sa prevažne zhotovovali doma (Húšťavová, 2007).
Mužský tradičný odev
Mužský odev bol o dosť jednoduchší v porovnaní so ženským. Skladal sa z týchto súčiastok: košeľa, spodné nohavice, vrchné nohavice, huňa, kožuch alebo kabát a klobúk prípadne baranica.
Košeľa
Košele zvykli šiť ženy doma z domáceho bieleho ľanového plátna, v obyčajný deň boli zo zrebného plátna. Strih košele bol jednoduchý. Bola zložená z dvoch rukávov, predného a zadného dielu, z dvoch podpazušných klinov, krčného obojka a tkaničiek. Pás plátna mal dĺžku 150 cm.
Nohavice
Ne celých dolných Kysuciach sa nosili dva druhy nohavíc. Tie prvé boli plátenné, jednoduchého strihu, z dvoch šírok plátna. Avšak každá nohavica bola osamote zošitá z jedného kusa plátna až po rozkrok, kde sa potom zošili dokopy (Húšťavová, 2012).
Súkeňaki boli druhý typ nohavíc, ktoré si obvykle šili muži sami doma. Na ich ušitie bolo potrebných cca 200 - 250 cm súkna širokého 70 cm. Od pásu až po dĺžku kolien boli voľnejšie a naopak od kolien ku členkom zas viac priliehali na lýtko (Húšťavová, 2012).
Huňa
V zime bolo zvykom, že muži nosili ako vrchný odev už spomínanú huňu. Tie sa šili z hrubšieho súkna a z dvojitej šírky. Strih bol skutočne jednoduchý. Súkno sa prekladalo tak, aby vpredu siahal do polovice pŕs a zozadu po kolená.
Chlapci huňu nosili prevažne iba prehodenú cez plecia a len keď bola tuhá zima, tak si ruky vložili do rukávov. Na krajoch hune boli predné diely zdobené našitými točenými šnúrkami (Húšťavová, 2012).
Kožuch alebo kabát
Náhradou za hune boli kabáty jednoduchého, skoro mestského strihu, ktoré boli ušité z farebného čierneho súkna. Boli šité z hrubšieho súkna a siahali až po pás, mali klasicky dve vrecká po bokoch a dve kĺbové vrecká.
Kožuch je typ odevu, ktorý patrí medzi najdrahšiu zimnú odevnú súčiastku. Z toho dôvodu si ho nemohol dovoliť každý občan, ale len tí najbohatší (Húšťavová, 2012).
"Sviatočným odevom boli súkenné vesty. Boli ušité z kvalitnejšieho bieleho súkna, olemované farebnou stuhou (červenou, zelenou, žltou). Na obidvoch predných dieloch boli rohy zaoblené a kraje ozdobené krivinkou z farebnej vlnenej priadze" (Húšťavová, 2012, s. 65).
Pokrývka hlavy
V lete zvykli mladí chlapci chodiť bez pokrývky hlavy, avšak v tuhej zime používali klobúk. Ženatí muži a starci zvykli nosiť na hlavách klobúky, v zime používali čapice a baranice. Najstaršie klobúky mali takýto vizuál: široká strieška so stredne veľkým cylindrom, ku ktorému vpredu vyhrnuli striešku a vzadu bola ohnutá nadol (Húšťavová, 2012).
Krpce
Krpce sú najstaršou mužskou obuvou, ktoré si šili muži doma sami a neskôr ich šili domáci majstri. Na ich zhotovenie si kupovali na kúsky nakrájané hovädzie alebo bravčové kože a úzke ovinovacie remence (Húšťavová, 2012).
Papuče
Súkenné papuče si manuálne zruční muži šili sami doma. Ako všetko, tak aj papuče boli jednoduchého strihu hnedej, prípadne čiernej farby. Iba tie najstaršie papuče boli farby prírodnej ovčej vlny (Húšťavová, 2012).
Ženský tradičný odev
Ženský odev pozostával z omnoho viac kusov ako ten mužský. Skladal sa z týchto častí: spodná košeľa, spodná sukňa, šorc, fertucha (záscera), košielka (rukávce), čepiec, podvika, šatka, skosek, puolka, presťjeradlo, huňa, kabát, kožuch a vlniak.
Spodná košeľa
"V Nesluši však bola košeľa šitá od podpazušia po kolená, priliehala tesne na telo a v bokoch mala všité cvikľe, ktoré ju smerom ku kolenám rozširovali, aby mohla žena lepšie chodiť. Cez plecia bola pridržiavaná dvoma našitými širšími tračkami. Košeľa nebola v páse prestrihnutá" (Húšťavová, 2012, s. 52).
Košielka
Na spodnú košeľu si žena ešte obliekala tzv. košielku, teda rukávce. Úplne najstaršie košielky boli vyrobené buď z domáceho ľanového alebo zrebného plátna. O niečo neskôr sa tieto domáce materiály zamenili za kupované, ktorými boli šifón, batist, etamín (Húšťavová, 2012).
Spodňica
Ženy si na spodnú košeľu obliekali tzv. spodnicu, teda spodnú sukňu. Spodnica, ktorá bola sviatočná, bola ušitá z bieleho plátna, potom z kupovaných materiálov.
"Pracovné spodnice boli ušité z tmavých materiálov, najskôr to bolo doma farbené domáce zrebné plátno, neskôr kupovaný barchet alebo flanel spravidla tmavočervenej alebo zelenej farby s potlačou drobných rastlinných motívov, ako kvietočky, lístočky a podobne. Pracovné spodnice neboli zdobené" (Húšťavová, 2012, s. 53).
Šorc
Na košielku a spodnicu sa ešte obliekal šorc. Tie najstaršie šorce ako aj väčšina vecí boli vyrobené z domáceho nefarbeného plátna, potom ich na dni v týždni farbili na čierno. Neskôr začali používať kupované materiály a kombináciu farieb čiernej, tmavomodrej a zelenej farby s miniatúrnou potlačou (Húšťavová, 2012).
Zápona, zástera
Na šorc sa používala ešte jedna vec a tou sú zápony, ktoré zakrývali jeho prednú časť. Šili sa z dvoch až troch dĺžok materiálu, nadrobno nazberané a zároveň všité do obojka 5 cm širokého (Húšťavová, 2012).
Šatky
Slobodné dievčatá nenosili žiadne šatky, až v zimných mesiacoch si šatkou obmotávali hlavu. Najstaršie šatky boli vyrobené z domáceho bieleného plátna, ktorého rozmery dosahovali 120x120.
Čepiec
Čepiec patri na hlavu iba vydatej žene. Tá ho po prvýkrát dostala až večer po svadbe, keď ju ženy začepčili na znak toho, že už je vydatá. Čepiec nosila od svadby až po smrť, nemohla bez neho vyjsť ani len na záhradu, pretože by bola považovaná za neporiadnu (Húšťavová, 2012).
Skosek
Súčasťou zimného obradového odevu ženy bol skosek. Bol z bieleho materiálu, tvar mal rovnoramenného trojuholníka, ktorý mal rozmery 200 x 200 x 120 cm. V obyčajný deň boli skosky z farebného materiálu, neboli zdobené (Húšťavová, 2012).
Presťjeradlo
Ženy mali zvykom v zime nosiť presťjeradlo, ktoré ich malo chrániť pred chladom. Ušité bolo z dvoch 200 cm dlhších kusov domáceho plátna, stredom boli pozdĺžne zošité mriežkou z bielej ľanovej nite.
Vlniaky
Vlniaky za nejaký čas boli náhradou za presťjeradlá, ktoré omnoho účinnejšie ochraňovali ženy voči chladu. Boli pre ne aj z hľadiska financií oveľa dostupnejšie.
Huňa
V Nesluši i v okolitých obciach sa nosili hune proti chladu. Boli vyrobené z bieleho súkna, dĺžkou siahali až po kolená a ich strih bol prevažne jednoduchý, podobný tomu mužskému. Hune sa zhotovovali svojpomocne doma. Huňa ženy bola aj zdobená výšivkou z vlnenej priadze červenej, žltej a sýtomodrej farby (Húšťavová, 2012).
Kožuchy
Hune neboli veľmi praktické, lebo svrbeli na tele, preto ich časom nahradili už spomínane kožuchy a kacabajky. Kožuchy boli príliš drahé, preto si ich nemohol ktokoľvek dovoliť. Bolo ich možné kúpiť na jarmokoch alebo si ich dopredu objednať v meste u známych kožušníkov, ktorí sa volali Starinský a Králik (Húšťavová, 2012).
Krpce
Najstaršou obuvou žien boli krpce. Chlapi si ich doma vyrábali sami, až za nejaký čas ich začali šiť dedinskí majstri. Koža na krpce bola zväčša hovädzia, kupovala sa už hotová podľa veľkosti svojej nohy. Predovšetkým sa kupovali na jarmokoch v Kysuckom Novom Meste, kde mali majstri svoje cechy (Húšťavová, 2012).
Výzdobné prvky ženského odevu
"Doplnkom a zároveň ozdobou ženy bola parta, neskôr veniec, ktorý použila iba raz v živote, keď sa prvýkrát vydávala. Parta bola zhotovená z pásu asi 7 – 10 cm širokého tvrdého papiera, stočeného do kolesa o obvode hlavy, obtiahnutého bielym hodvábom, na ktorý boli našité rôzne ozdoby, napr. koráliky, rôzne farebné ligotavé pliešky, stužky, doplnené rozmarínom alebo zimozeleňou" (Húšťavová, 2012, s. 62).
Detský tradičný odev
Tak, ako na celých Kysuciach, aj v Nesluši bol detský kroj skutočné jednoduchý. Deti predškolského veku, či to bolo dievča alebo chlapec, nosili jednoduchú košeľu, ktorá bola zhotovená z domáceho plátna, s dlhým rukávom a siahala až pod kolená.
Keď chlapec dovŕšil šiesty rok, dostal ku košeli plátené gate a takýto oblek si zachoval až do 14. roku života. Potom zas získal huňu, pretože už pásol kravy. V momente keď sa vrátil z vojny, dostal súkenné gate.
Keď dievča dovŕšilo 6 rokov, získalo ku košeli suknicu, ktorá bola vyrobená z jednoduchého materiálu podobného strihu ako šorc. Obliekať ako dospelé dievky sa začali vo svojich 14-tich rokoch. Zväčša chodili po celý rok bosé, avšak v zime nosili papuče, alebo nechodili nikde, ba dokonca ani do školy, lebo si nemali čo na nohy obuť. Doma používali papučky, ktoré boli z ovčej vlny. Často si však chodidlá obaľovali ovsenou slamou (Húšťavová, 2007).
Remeslá
Ľudová architektúra, odev, strava a podobné prejavy hmotnej kultúry sú dosť úzko prepojené s prírodou a uspokojením základných ľudských potrieb. Medzi základný zdroj obživy v prvej polovici 20. storočia patrilo poľnohospodárstvo. V dedine boli aj klampiari, kováči, stolári, šindliari, pekári, sezonári a drevorubači.
Kožušníctvo
Z kožušiny sa vyrábali hune a kožúšky. "Huňa je druh mužského, zriedkavejšie ženského vrchného odevu z vlneného postavu alebo súkna bielej farby. Huňa mala jednoduchý rovný strih, zvyčajne s priečnym švíkom na hrudi, bez goliera. Mužská siahala niže pásu a nosila sa prehodená cez plecia. Ženská siahala len do pásu a obliekala sa do rukávov. Hune sa nosili v horských oblastiach Slovenska, boli súčasťou zimného všedného i sviatočného odevu" (Stránska, 1950, s. 92 – 94).
Kožúšky nosili staršie aj mladšie ženy, avšak staršie nosili také, ktoré boli dlhšie pod zadok. Mladšie ženy nosili zas kožúšky iba do pásu ukončené remienkom.
Zoznam bibliografických odkazov
PRIEČKO, M. a kol. Nesluša 1367-2007. Vlastivedná monografia obce. Nesluša: Obec Nesluša 2007. 316 s. ISBN 978-80-969739-9-6.
HÚŠŤAVOVÁ, Mária 2012. Ľudový odev na Kysuciach. Vrútky: Fomi 2012. 184 s. ISBN 978-80-970226-5-5.
STRÁNSKA, D.: Huně a haleny. In: Dolina Urgantina, roč. 4, s. 92-94, 1950.
Spracovala: Bc. Dominka Zemanová
