Pola Negri sa na­rodila 3. januára 1896 v poľskom Lip­ne. Vlastným me­nom sa volala Barba­ra Apolónia Chalupcová. Jej otec Juraj Chalupec pochádzal z Nesluše a živil sa drotárstvom. Oženil sa v Poľsku a mal dve dcéry. Apolónia už od malička prejavovala umelecké sklony. V roku 1911 navštevovala baletnú školu vo Varšave. Neskôr vo Veľkom divadle v Petrohrade hrala hlavnú úlohu v hre Nemá v Portici. Talentovanú mladú Apolóniu si všimol nemecký filmový režisér Max Rein­hardt, ktorý ju angažoval do svojich filmov. Od roku 1917 v Nemecku nakrútila takmer 20 celovečerných filmov. Pod vedením re­žiséra Ernesta Lubitscha sa stala najpopu­lárnejšou herečkou nemého filmu. Nemý film kládol veľké nároky na mimiku her­cov, vyjadriť telom a tvárou určité pocity. Tieto požiadavky A. Chalupcová dokonale spĺňala. Čoskoro si zmenila meno na ume­lecké Pola Negri, čo bola skratka jej mena Apolónia a skratka Negri vystihovala jej exotický snedý výzor.Od roku 1918 stvárnila množstvo hlav­ných postáv vo filmoch ako Oči múmie Ma, Carmen, Kolotoč života, Madame Dubaryová, Comtesa Doddyová, Horská mačka, Krv­ná pomsta, Román Montmartru. V roku 1923 pracovala s režisérom E. Lubitschom v USA, kde jej herecká kariéra dosiahla vr­chol. Každý z jej filmov bol vysoko hodnote­ný hollywoodskou filmovou kritikou, napr. Bella Donna - travička, Klarina, Kvet noci, Na východ od Suezu, Čarodejnica, Traja hriešnici, Láska herečky a iné, v ktorých vystupovala v postave žena - vamp. Film Cárovná (1924), v ktorom si zahrala hlavnú úlohu cárovnú Katarínu, mal kvalitu ume­leckého diela. Nástup zvukového filmu pri­brzdil nie jednému hercovi jeho kariéru. Patrila medzi nich aj Pola Negri. Jej hlasový fond nevyhovoval vtedajšej aparatúre a ne­dokázala sa zbaviť ani vyhranenej mimike, ktorá pri zvukovom filme už nehrala takú úlohu. Po návrate do Nemecka, kde bola spočiatku prenasledovaná ako židovka, ešte zažiarila vo filmoch Mazurka od Wiliho Forsta a Moskva - Šanghaj. V USA nakrúti­la len dva filmy a posledný raz vystupova­la v roku 1964 v anglickom filme režiséra Walta Disneyho Miliónový poklad. V roku 1970 vydala v Spojených štátoch americ­kých svoje memoáre. Apolónia ako dievča niekoľkokrát navštívila s rodičmi Neslušu (pamätali si ju viacerí občania) a mala tu i známych, s ktorými si pravidelne dopiso­vala. Zomrela 3. augusta 1987 v San Antoniu v štáte Texas.

• Filip Malík (26. 05. 1945 - 23. 09. 1946)
• Martin Špirec (24. 09. 1946 - 17. 05. 1948)
• Jaromír Šuták (18. 05. 1948 - 28.01. 1958)
• Jozef Puraš (03. 01. 1958 - 12. 06. 1960)
• Pavol Hrubý (12. 06. 1960 - 12. 06. 1964)
• František Nekoranec (15. 06. 1964 - 30. 11. 1971)
• Ing. Augustín Janec (01. 12. 1971 - 07. 11. 1978)
• Mgr. Jaroslav Nekoranec (08. 11. 1978 - 31. 01. 1990)

• Boris Ivanov (1942 - 1949)
• Martin Konopa (1950 - 1953)
• Andrej Rosa (1953 - 1954)
• Ján Tarábek (1954 - 1996)
• Viktor Jakubov (1996 - 1997)
• Mgr. Peter Beňo (1997 - 2002)
• Mgr. Miroslav Lysičan (2002 - 2006)
• Mgr. Ivan Pšenák (2006 - 2017)
• Mgr. Martin Lisík (od 2017)

• Rudolf Maček (01. 02. 1990 - 30. 06. 1990)
• Stanislav Jantošík (15. 07. 1990 - 09. 12. 1990)
• Július Chovaňák (10. 12. 1990 - 25. 11. 1994)
• Anton Ďuriaš (26. 11. 1994 - 06. 01. 2003)
• Ing. Marian Chovaňák (07. 01. 2003 - 12. 12. 2014)
• Ing. Zuzana Jancová (od 12. 12. 2014)

Ján Krabáč

Od roku 1812 pôsobil ako kaplán v Nesluši. Dovtedy kňazské povolanie vykoná­val v Kysuckom Novom Meste. Ján Krabáč dochádzal do Nesluše, pretože v obci ešte nebola postavená farská budova. Za jeho pôsobenia bol postavený kostol (1814 - 1816) aj nová farská budova v Nesluši. Význam­ným dejinným počinom bola jeho aktívna účasť na vzbure miestnych občanov, ktorí už nevládali ďalej znášať feudálny útlak. Farnosť spravoval do roku 1844.

Pavol Valiašek

Narodil sa 25. januára 1814 v Tepličke nad Váhom. Po ukončení teologických štú­dií bol v roku 1840 vysvätený za rímsko­katolíckeho kňaza. Pôsobil vo viacerých slovenských farnostiach. Ako farár a dekan pôsobil v Nesluši v rokoch 1862 - 1889. Po­čas jeho pôsobenia sa zaslúžil o zakladanie spolkov a združení, ktoré slúžili miestnym obyvateľom. O jeho záslužnej práci na ná­rodnom poli písali aj Jozef Škultéty a Štefan Krčméry v Slovenských pohľadoch (1892). Na jeho počesť bol postavený a dodnes ne­sie názov „Kultúrny katolícky dom Pavla Valiaška" v roku 1931. Bol spoluzakladate­ľom slovenského katolíckeho patronátneho Gymnázia v Kláštore pod Znievom (1868). Od roku 1871 bol okresným konateľom Spolku sv. Vojtecha a od roku 1874 členom stoličného výboru Kysucko-novomestského okresu. V roku 1882 sa zasadil za práva oby­vateľov obce, urovnal spor medzi grófom Čákym a miestnymi obyvateľmi. Ako člen dozornej rady Tatrabanky podal návrh na odkúpenie všetkých zemskopanských práv a úžitkov obcou Nesluša za 6000 zlatých. Týmto úverovým počinom sa zaslúžil o od­kúpenie šľachtického majetku a založenie komposesorátskeho združenia v obci. Ten­to šľachetný čin je zvečnený aj na jeho pom­níku na cintoríne (miesto A0416), ktorý postavili vďační obyvatelia. Pavol Valiašek zomrel 10. júna 1891 v Nesluši.

Ján Tarábek

Narodil sa 1. júna 1917 v Kysuckom No­vom Meste. Za kňa­za bol vysvätený 22. júna 1941 arci­biskupom Karolom Kmeťkom. Pôsobil na viacerých farnos­tiach na Slovensku, bol kaplánom v obci Kovarovce (okr. Topoľčany), neskôr v Tur­zovke a Čavoji (okr. Prievidza), kde obnovil vojnou zničený kostol i faru. Do Nesluše prišiel Ján Tarábek po odpykaní 8-mesačného väzenského trestu v roku 1954. V Nesluši pôsobil až do roku 1998. Počas svojho pôsobenia, napriek rôznym prekážkam, dal zrekonštruovať miestny kostol, jeho interiér, strechu a vonkajšie omietky. Pod jeho správou sa chrám niekoľkokrát mo­dernizoval. Do kostola zaviedol elektrinu, rozhlas, vykurovanie (akumulačné kachle), zrenovoval organ, oltár a drevený inventár. Počas pôsobenia J. Tarábka sa v roku 1972 vedľa kostola postavila nová farská budova. Vo farnosti i vo filiálke Rudinská vyučoval náboženstvo.Hodná pripomenutia je najmä jeho roz­siahla pastoračná činnosť. Počas jeho pôso­benia vyrástlo v miestnej farnosti viacero kňazov, podporoval prenasledovaných kňazov počas totalitného režimu, aktívne organizoval pútnické sprievody. Napriek podlomenému zdraviu sa zaslú­žil o postavenie kostola aj vo filiálke v Rudinskej, ktorý bol posvätený kardinálom J. Ch. Korcom v roku 1995. Zomrel 19. no­vembra 1998 v Čadci. Pochovaný je na cin­toríne v Nesluši, miesto A0415.

ThDr. Pavol Janáč, PhD

Narodil sa 7. decembra 1942 v Nesluši ako deviate z desiatich detí. Študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Kysuckom Novom Meste a Bohosloveckú fakultu v Bratislave. Pôsobil ako profesor – vedúci katedry Katolíckej univerzity v Ružomberku. Pol roka po jej založení na nej pôsobil ako dekan. Zomrel 12. marca 2017.