Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2016 o tvorbe, ochrane, správe a údržbe alebo obnove zelene a zásadách ochrany prírody a krajiny

Obecné zastupiteľstvo v Nesluši podľa ustanovení § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zmien a doplnkov, na základe § 69 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení n. p. a v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení n. p., § 63 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení n. p., zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení n. p. a zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch vydáva Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2016 o tvorbe, ochrane, správe a údržbe alebo obnove zelene a zásadách ochrany prírody a krajiny.

(1) Účelom všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „nariadenie“) je vymedzenie súboru zásad a pravidiel ochrany a zveľaďovania životného prostredia a prírody a krajiny v katastrálnom území obce a to určením

1. pôsobností obce a práv a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov,
2. rámcových postupov pri tvorbe, ochrane a údržbe verejnej zelene a jej súčastí,
3. práv a povinností všetkých fyzických osôb a právnických osôb v procese tvorby, ochrany a údržby alebo obnovy zelene a jej súčastí vrátane cestnej zelene a zelene pobrežných pozemkov,
4. významu lesa a jeho ekologických funkcií, využívanie lesa verejnosťou a jej práva a povinnosti, povinností obhospodarovateľov lesov pri starostlivosti o mimoprodukčné funkcie lesov s ohľadom na princípy trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a udržiavania ekologickej stability územia.

(2) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability v katastrálnom území obce.

(3) Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Ak činnosť vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, obec túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže. Ak vlastník, správca alebo nájomca dotknutých pozemkov nezabezpečí ani po predchádzajúcom upozornení priaznivý stav časti krajiny alebo ak je zabezpečenie priaznivého stavu časti krajiny potrebné z dôvodu jej bezprostredného ohrozenia, môže tak urobiť organizácia ochrany prírody a krajiny zriadená alebo určená obcou na vlastné náklady; tieto náklady je povinný pôvodca následne uhradiť.

(4) Toto nariadenie sa nevzťahuje na vydávanie súhlasu k výrubu drevín na plochách lesných porastov, ktorých pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností ako lesné pozemky.

(1) Ochranou prírody a krajiny sa rozumie najmä starostlivosť obce a starostlivosť fyzických osôb a právnických osôb o voľne rastúce rastliny a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, systematickou podporou obce a jej sústavnou spoluprácou s vlastníkmi, správcami, nájomcami alebo užívateľmi pozemkov, ako aj účinnou spoluprácou s ďalšími orgánmi verejnej správy.

(2) Na území obce platí 1. stupeň územnej ochrany prírody a krajiny podľa § 12 zákona č. 543/2002 z. z. okrem chránených území alebo prvkov, ktoré požívajú alebo majú požívať vyšší stupeň ochrany. Celé katastrálne územie obce sa nachádza v chránenej oblasti Beskydy a Javorníky vyhlásenej Nariadením vlády SSR č. 13/1987 zo dňa 6. 2. 1987 ako oblasť, ktorá svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd a chránenú vodohospodársku oblasť. Z hydrogeologického hľadiska patrí katastrálne územie obce do útvaru podzemných vôd v predkvartérnych horninách – Puklinové podzemné vody západnej časti flyšového pásma a Podtatranskej skupiny v povodí Váh (SK2001800F). Prírodné a historické danosti územia obce vytvárajú predpoklady na miestne, regionálne a nadregionálne možnosti využitia územia na rekreáciu, turistiku a cestovný ruch v súlade s nadradeným Územným plánom VÚC Žilinského kraja vyhláseným všeobecne záväzným nariadením ŽSK č. 6/2005 zo dňa 7.4.2005 v znení neskorších zmien a doplnkov a nariadením vlády SR č. 223/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj.

(3) Orgánom ochrany prírody a krajiny¹⁾ je a štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny vykonáva na svojom území obec ako (i) originálnu kompetenciu²⁾ a (ii) prenesený výkon štátnej správy.³⁾ Jedná sa o tieto úlohy a činnosti:

1. Obec obstaráva a schvaľuje Dokument územného systému ekologickej stability obce a Dokument starostlivosti o dreviny obce. Za tým účelom najmä eviduje, vyhodnocuje a aktualizuje analytické a súhrnné údaje o stave verejnej zelene, výskyte ruderálnych porastov a dokumentuje údaje a informácie o stave ekologickej stability katastrálneho územia obce a jeho častí.
2. Obec môže ustanoviť nariadením podrobnosti o ochrane verejnej zelene a usmernenia na ochranu zelene na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb (záhrady rodinných a záhrady domov, chalúp a chát v rekreačných osadách) a na pozemkoch vo vlastníctve právnických osôb.
3. Obec vydáva súhlas na výrub drevín (okrem drevín lesných pozemkov evidovaných v katastri ako lesné pozemky). V súvislosti s tým vyhľadáva, schvaľuje a vedie evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu.
4. Obec vyhlasuje obecné chránené územie, mení alebo zrušuje jeho ochranu.⁴⁾
5. Obec je správnym orgánom pre cestnú zeleň na území obce;⁵⁾ obec tiež vykonáva správu a údržbu miestnych komunikácií, má pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie a vykonáva štátny odborný dohľad nad miestnymi komunikáciami a účelovými komunikáciami.⁶⁾
6. Obec vykonáva štátny vodoochranný dozor pre zeleň pobrežných pozemkov drobných vodných tokov na území obce;⁷⁾ prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd a ukladá pokuty. V rámci pôsobnosti štátnej vodnej správy tiež rozhoduje pri pochybnostiach o určení hranice pobrežných pozemkov drobných vodných tokoch a nariadením určuje ich inundačné územie.
7. Obec ako orgán ochrany prírody vydáva stanoviská k vydaniu územného rozhodnutia, stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby, povolenia terénnych úprav (ak sa nevyžaduje stavebné povolenie), rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, rozhodnutia o odstránení stavby a rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) a v súlade s platným Územným plánom obce a ÚPN zóny.
8. Obec kontroluje výkon prác a činností správcov zelene na plochách verejnej zelene, zelene občianskej vybavenosti a zelene na verejných priestranstvách, ktorým bola táto činnosť zverená.
9. Obec spravuje a účelne vynakladá finančné prostriedky získané za náhradnú výsadbu a výnosy z pokút na ochranu a zveľaďovanie zelene v súlade s Dokumentom starostlivosti o dreviny. Obec spravuje a účelne vynakladá finančné prostriedky získané od štátu na ochranu prírody v chránených územiach a finančné náhrady získané od štátu za ochranné obmedzenia.
10. Obec na úseku ochrany prírody a krajiny spolupracuje s ďalšími orgánmi ochrany prírody a krajiny, štátnej správy, samosprávami okolitých obcí, neziskovými organizáciami a občianskymi združeniami, právnickými osobami, správcami plôch zelene a obyvateľmi obce.

(1) (Miestny) územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky miestneho významu s možnými väzbami na prvky nadregionálneho významu, regionálneho významu a prípadne miestneho významu. Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom.

(2) Ekosystém je sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú medzi sebou spojené prostredníctvom výmeny látok, toku energie a prenosu informácii.

(3) Zložkami ekosystémov sú horniny a nerasty, reliéf, pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické objekty a látky; zložky sa skladajú z prvkov ekosystémov, ktorými sú najmä jedince druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne typy, vodné toky, pramene, formy osídlenia a využitia krajiny.

(4) Významným krajinný prvkom je taká časť územia obce, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite; je to najmä les, rašelinisko, brehový porast, mokraď, rieka, tiesňava, park, aleja. Dominantnými krajinnými prvkami katastrálneho územia obce sú najmä lesy, lúky a potok Neslušanka.

(5) Biocentrum je ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev.

(6) Biokoridor je priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky. Interakčným prvkom sa rozumie určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá trávna plocha, močiar, porast, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom. Mokraďou je územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca voda a prírodná stojatá voda (vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými nádržami).

(7) Zeleň je neoddeliteľnou súčasťou prírody a krajiny; rozumejú sa ňou všetky vývinové štádia drevín a bylín, rastúcich jednotlivo alebo v skupinách, nezávisle od toho, kde sa na území obce nachádzajú a kto je ich vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ. Zeleň sa spravidla nachádza na poľnohospodárskej pôde, nepoľnohospodárskych pozemkoch alebo ostatných plochách (bližšie ods. 16, 17 a 18 tohto článku).

(8) Prvkami zelene sú strom, ker, záhon, živý plot, trávnik, skupina krov a stromov alebo aleja stromov, pestovaných na plochách zelene, v nádobách alebo záhradných kontajneroch. Voľne rastúcou rastlinou je jedinec rastlinného druhu alebo druhu húb, ktorého populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby alebo pestovania mimo jeho prirodzeného výskytu v biotopoch.

(9) Systém zelene obce vytvára jednotný, nedeliteľný organický celok a rozumie sa ním upravená prírodná zložka životného prostredia, usporiadaná podľa zásad sadovníckej a záhradnej estetiky do viacúčelovej kompozície. Do systému zelene obce patria aj neudržiavané, zanedbané pozemky alebo ich časti; jedná sa o ruderálnu zeleň.

(10) Ruderálne porasty (zeleň) sú samovoľne vzniknuté porasty rastlín na pozemkoch s neupraveným alebo upraveným terénom, ktoré nie sú udržiavané. Na týchto plochách dochádza k premnoženiu a rozširovaniu kliešťov (Ixodes ricinus) a slimákov (Arion lusitanicus) a k zvýšenému výskytu plesní a húb, ktorých spóry alebo výtrusy majú negatívny vplyv na ľudské zdravie. Ruderálne porasty sú zdrojom alergénov (exodentné antigény), ktoré vyvolávajú u vnímavých jedincov patologickú imunitnú reakciu (alergiu) a sprievodné zápaly rôzneho typu s negatívnymi vplyvmi na priebeh chronických ochorení.

(11) Obnovou (revitalizáciou) sa rozumie súbor činností vedúcich k obnoveniu alebo k náprave prirodzených funkcií človekom poškodených ekosystémov, spoločenstiev, krajinných prvkov apod. Cieľom obnovy je tiež zvýšenie estetickej hodnoty krajiny. Revitalizáciou je tiež odstránenie príčin degradácie prostredia, odstraňovanie nevhodnej vegetácie či dosadenie pôvodnej vegetácie, prípadne návrat pôvodného typu obhospodarovania.

(12) Krajinná zeleň je prevažne voľne rastúca zeleň prírodného charakteru (okrem plôch lesných porastov) bez výrazných sadovníckych alebo záhradníckych úprav. Jedná sa o plochy pozemkov prevažne mimo zastavané územie obce, vedené k katastri nehnuteľností zvyčajne ako orná pôda alebo trvalé trávne porasty. Ak tieto pozemky nie sú riadne udržiavané, spôsobujú vznik a šírenie ruderálnych porastov.

(13) Verejná zeleň je tvorená verejne prístupnými plochami zelene, ktoré sú v majetku, správe alebo užívaní obce a sú určené na verejné užívanie. Jedná sa najmä o parkové úpravy verejných priestranstiev, cestnú zeleň pri pozemných komunikáciách a uličné stromoradia, zeleň na pozemkoch priľahlých drobným vodným tokom, ak tieto pozemky sú v majetku, správe alebo užívaní obce. Verejná zeleň sa nachádza prevažne v zastavanej časti územia obce vymedzenom Územným plánom obce.

(14) Súkromnú zeleň tvoria plochy zelene na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb. Jedná sa najmä o záhrady rodinných domov, rekreačných chalúp a chát, zeleň okolia obytných domov, reštauračných a podobných zariadení a súkromných pozemkov priľahlých drobným vodným tokom, na ktorých je zeleň.

(15) Zeleň verejno-súkromného záujmu je zeleň nachádzajúca sa pozemkoch v súkromnom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb a tieto sú verejne prístupné alebo sa zeleň nachádza na pozemkoch vo vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní obce (verejné priestranstvá a pod.), pritom vlastníci priľahlých pozemkov majú širší záujem o udržiavanie estetickej alebo ekologickej funkcie zelene. Patrí sem aj zeleň cirkevných areálov a cestná zeleň (bližšie čl. 3 ods. 12 - 15).

(16) Poľnohospodárska pôda, na ktorej sa nachádza zeleň, sa člení na tieto DRUHY POZEMKOV⁸⁾

1. ZÁHRADY: (i) pozemky spravidla oplotené, na ktorých sa trvale a prevažne pestuje zelenina, kvety a iné záhradné plodiny, spravidla pre vlastnú potrebu a bez určených osevných postupov ako poľné plodiny, (ii) pozemky vysadené ovocnými stromami alebo krovinami až do výmery 0,25 ha (pozemky spravidla tvoria celok s obytnými a hospodárskymi budovami) alebo (iii) pozemky do výmery 0,25 ha využívané na pareniská, skleníky a japany,
2. ORNÁ PÔDA: (i) pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné záhradné plodiny, a to spravidla v určených osevných postupoch, (ii) pozemky dočasne zatrávnené alebo využívané na pestovanie viacročných krmovín alebo (iii) pareniská, skleníky a japany, ak sú zriadené na ornej pôde,
3. TRVALÉ TRÁVNE PORASTY: (i) pozemky trvale porastené trávami, pri ktorých hlavným výťažkom je seno (tráva), aj keď sa náhodne spásajú, (ii) pozemky porastené trávami, ktoré sú určené na trvalé spásanie, aj keď sa náhodne kosia alebo (iii) pozemky využívané ako pastva (druh pozemku – trvalé trávne porasty – sa nemení, aj keď sa na zúrodnenie dočasne orú, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov).

(17) Nepoľnohospodárske pozemky,⁹⁾

1. ZASTAVANÉ PLOCHY A NÁDVORIA: pozemky, na ktorých sú postavené stavby (okrem skleníkov a japanov), nádvoria, ktoré patria k obytným, hospodárskym alebo k priemyselným stavbám, cestné komunikácie,
2. VODNÉ PLOCHY: rybníky alebo potoky s chovom rýb alebo rybníky a potoky, ktoré neslúžia alebo nie sú určené na chov rýb a močiare; zeleň sa nachádza spravidla na brehoch, resp. pobrežných pozemkoch vodných plôch alebo vodných tokov.

(18) Ostatné plochy,¹⁰⁾ na ktorých sa spravidla nachádza zeleň sú najmä pozemky určené (i) pre zdravotníctvo, telesnú výchovu a rekreáciu (ihriská, cvičiska), ďalej rekreačné plochy pri chatách a hoteloch (plochy slúžiace na rôzne loptové hry a pod.), (ii) ako parky, verejné alebo súkromné okrasné záhrady, (iii) ako skladiskové a dielenské priestory (najmä pozemky, ktoré nie sú oplotené alebo obstavané budovami s nimi hospodársky súvisiacimi, ďalej stavebné miesta, ak v súčasnosti slúžia na iné účely a nedajú sa poľnohospodársky využiť), (iv) ako cintorín, (v) ako pozemky, ktoré nemožno poľnohospodársky obrábať, ako sú rokliny, výmole, vysoké medze s krovinami alebo s kamením, ochranné hrádze, bermy¹¹⁾ pri regulovaných vodných tokoch a pozemky, ktoré neposkytujú trvalý úžitok z iných dôvodov, napríklad plochy zarastené krovinami alebo zanesené štrkom alebo kamením alebo slatiny, t. j. plochy zamokrené alebo porastené rašelinovým machom, málo únosné.

(19) Správcom zelene je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má vo vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní pozemky s plochami zelene.

(20) Správa zelene je súbor činností zabezpečujúcich údržbu, ochranu a zveľaďovanie plôch pozemkov, na ktorých je zeleň.

(21) Ochrana zelene je komplexná činnosť cielená na udržanie a zveľaďovanie estetických a ekologických funkcií zelene a na predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia stav a podmienky rastu a vývoja zelene.

(22) Údržba zelene je cieľavedomá činnosť zameraná na udržanie a zlepšenie kvality zelene. Podľa charakteru je údržba (i) priebežná, celoročná a (ii) cyklická s vykonaním zásahu do porastov raz za časový úsek.

(23) Úprava zelene značí úpravu plôch zelene spôsobom (i) sadovníckym – plochy upravované na výšku max. 25 cm bylinného porastu alebo (ii) krajinárskym – plochy upravované na výšku max. 50 cm bylinného porastu.

(24) Súčasťou zelene sú doplnkové stavby a prvky súvisiace s využívaním plôch zelene, ako sú detské ihriská, chodníky/chodníčky, lavičky, odpadové koše, odvodňovacie rigoly alebo potrubia a prvky sadovníckej a záhradnej architektúry.

(25) Lesom sa rozumie ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jeho hydrogeologickým a vzdušným režimom.

(26) Obhospodarovateľom lesa je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch.

(27) Trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov.

(1) Zeleň je základnou zložkou zdravého životného prostredia a pri zakladaní verejnej zelene sa využívajú všetky vhodné plochy obce a rešpektujú prírodné útvary vrátane vodných plôch a vodných tokov a vzrastené dreviny. Zeleň v obci sa člení na verejnú zeleň, súkromnú zeleň, zeleň vo verejno-súkromnom záujme a zeleň cirkevných areálov.

(2) Správu a starostlivosť o verejnú zeleň zabezpečuje obec na svoje náklady pre tieto kategórie zelene

1. verejné parkové úpravy(okrasné záhradné úpravy) a verejné priestranstvá (vrátane nádob alebo kontajnerov so zeleňou), na ktorých je zeleň,
2. cestná zeleň zvláštneho určenia v majetku, správe alebo užívaní obce, ak sa jedná o cestnú zeleň s plochou o šírke viac ako 1 meter a o uličné stromoradia (aleje),
3. zeleň občianskej vybavenosti a to prostredníctvom a na náklady správcu príslušného zariadenia; jedná sa o Dom opatrovateľských služieb, školský areál Kutiny a areál ZŠ-horná, areál Katolíckeho kultúrneho domu, areál ihriska pri „radovke“, areál futbalového ihriska nad obecným úradom a areál ihriska na vyšnom konci obce,
4. zeleň kultových zariadení, ktorými sú areál cintorína a Domu smútku a to prostredníctvom a na náklady správcu týchto zariadení,
5. zeleň pozemkov priľahlých drobným vodným tokom (pobrežná zeleň), vrátane potoka Neslušanka ak tieto sú v majetku, správe, nájme alebo užívaní obce alebo slúžia verejnému účelu; ochranné pásmo drobných vodných tokov je najviac 5 metrov od brehovej čiary,
6. zeleň rekreačných lesov a lúk, ak tieto sú v majetku, správe, nájme alebo užívaní obce (mimo zastavané územie obce).

(3) Správu a starostlivosť o súkromnú zeleň vykonávajú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú pozemky, na ktorých je zeleň vo svojom vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní na svoje náklady. Jedná sa najmä o záhrady pri rodinných domoch, vrátane záhrad v rekreačných osadách. Do tejto kategórie patria aj plochy zelene na pobrežných pozemkoch potoka Neslušanka a ďalších drobných vodných tokov, ktoré sú vo vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré sú povinní vlastníci pobrežných pozemkov udržiavať v zmysle ustanovení § 50 zákona č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon).

(4) Správu a starostlivosť o zeleň verejno-súkromného záujmu

1. zeleň alebo plochy do vzdialenosti najviac 10 metrov od obvodových múrov bytového domu, vykonávajú vlastníci alebo nájomcovia bytov alebo bytové spoločenstvo (ak je zriadené), bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, na ktorom sa zeleň nachádza,
2. zeleň alebo plochy zelene s šírkou najviac 1 meter v okolí cestných komunikácií (cestná zeleň), ak tieto plochy sú priľahlé súkromným pozemkom fyzických osôb alebo právnických osôb, vykonávajú vlastníci, správcovia, nájomcovia alebo užívatelia priľahlých súkromných pozemkov.

(5) Správu a starostlivosť o zeleň cirkevných areálov

1. areál R-K kostola sv. Jána Nepomuckého, zabezpečuje správca farnosti Nesluša alebo obec vo verejnom záujme na základe dohody o verejno-súkromnom partnerstve,
2. kaplnky a kríže, zabezpečuje vlastník pozemku, na ktorom sa pamätihodnosť nachádza; ak je vlastník pozemku neznámy a činnosti nemožno zabezpečiť dobrovoľníckym spôsobom, starostlivosť o zeleň preberá na svoje náklady obec.

(1) Každý vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ pozemku so zeleňou je povinný konať ako riadny hospodár a starať sa o zeleň a s ňou súvisiace prvky v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyhláškou Ministerstva ŽP č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. a zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Za tým účelom je povinný najmä

1. vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií pôdy a na ochranu pred jej poškodením,
2. zabezpečiť také využívanie pôdy, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,
3. predchádzať výskytu a šíreniu burín a porastov náletových drevín na (dočasne) neobrábaných pozemkoch a odstraňovať invázne druhy rastlín, určené prílohou č. 2 vyhlášky Ministerstva ŽP č. 24/2003 Z. z. a o pozemok sa starať tak, aby zabránil ich opätovnému šíreniu,
4. poľnohospodársku pôdu (záhrady, ornú pôdu a trvalé trávne porasty) využívať podľa zásad trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia tak, aby bola zabezpečená jej ochrana a zachovaná biologická rozmanitosť, úrodnosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky environmentálne funkcie; za tým účelom je povinný vykonávať opatrenia, ktoré bránia degradácii pôdy, tzn. fyzikálnemu, chemickému a biologickému poškodeniu alebo znehodnoteniu pôdy vodnou a veternou eróziou, zhutnením, kontamináciou rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými alebo živočíšnymi organizmami alebo mikroorganizmami, znižovaniu obsahu humusu v pôde, obmedzovaniu tvorby mikrobiálnej biomasy a neprirodzenému zníženiu biologickej aktivity v pôde,
5. umožniť orgánu ochrany prírody alebo ním poverenej osobe vstupovať na pozemok so zeleňou s cieľom plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny a z ďalších predpisov na danom úseku,
6. strpieť vykonanie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou osobou na účel zabránenia závažnému poškodeniu alebo zničeniu ekosystému, jeho zložky alebo prvku,
7. usporiadať a zosúladiť druh pozemku s jeho evidenciou v katastri nehnuteľností podľa tretej alebo štvrtej časti zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy.

(1) Starostlivosť o trávnik a jeho udržiavanie predstavuje najmä odstraňovanie nečistôt alebo odpadu a vyhrabávanie, prevzdušňovanie (vertikutácia), hnojenie, vápnenie a kosenie. Pritom platí

1. záväzný interval kosenia pozemkov so zeleňou v zastavanej časti obce, pozemkov bezprostredne priľahlých zastavanému územiu obce a záhrad rekreačných osád je najmenej 4 krát za vegetačné obdobie; pre určenie intervalu kosenia pozemkov podľa tohto ustanovenia je rozhodujúcim kritériom sadovnícka úprava (čl. 3 ods. 23) v tom zmysle, aby nedochádzalo k výsevu tráv a výskytu alergénov, tzn. maximálna výška porastu travín pred kosením je 25 cm; v záhradách sa vo vegetačnom období odporúča vykonávať kosenie úžitkového alebo okrasného trávnika v intervale 1 krát za týždeň v závislosti od ročného obdobia a strednodobého vývoja zrážkovej činnosti,
2. záväzný interval kosenia pozemkov so zeleňou v nezastavanej časti územia obce (okrem záhrad v rekreačných osadách a pozemkov bezprostredne susediacich so zastavaným územím obce) je najmenej 2 krát za vegetačné obdobie, spravidla v mesiacoch máj a september; pre určenie intervalu kosenia pozemkov podľa tohto ustanovenia je rozhodujúcim kritériom krajinárska úprava (čl. 3 ods. 23) v tom zmysle, aby sa obmedzil výsev tráv/burín a výskyt alergénov, tzn. maximálna výška porastu travín pred kosením je 50 cm.

(2) Starostlivosť o dreviny a ich udržiavanie pozostáva najmä z kyprenia pôdy okolo drevín, hnojenie, odburiňovanie a prípadné polievanie. Ďalej je to vytváranie vhodného priestoru pre rast drevín a mulčovanie okolo drevín, odborne vykonávaný a cielený rez drevín, odstraňovanie odumretých častí, ktoré ohrozujú stabilitu stromov a ich okolie, vykonávanie nevyhnutných mechanických alebo biologických opatrení proti škodcom, včasné ošetrenie poranenia drevín a prípadné vápnenie. Pritom platí

1. rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období, tzn. od 1. apríla do 30. septembra, s výnimkou obdobia tvorby listov; mimo vegetačného obdobia je rez možný u produkčných ovocných drevín a v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody,¹²⁾
2. pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže obec uložiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní,
3. vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ pozemku je povinný zabezpečiť odstránenie konárov drevín (stromov a krov), ktoré zasahujú do prejazdného profilu cestnej komunikácie, do chodníkov a verejných priestranstiev alebo zakrývajú dopravné značenie,
4. pri výsadbe drevín sa dodržiava vzdialenosť najmenej predpokladaného polomeru koruny dospelého stromu alebo kra od hraníc susedných pozemkov, ak tieto sú vo vlastníctve inej osoby alebo susedia s verejným priestranstvom; vzrastené dreviny nesmú brániť údržbe a opravám oplotenia alebo údržbe a čistenia verejného priestranstva.

(3) Výrub drevín (stromov a krovitých porastov) sa vykonáva v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. na základe rozhodnutia vydaného obcou. Podrobnosti povoľovania výrubu drevín určuje smernica obecného úradu. Súhlas na výrub sa nevyžaduje v týchto prípadoch

1. pre stromy s obvodom do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou alebo súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m2 v zastavanom území obce a súvislé krovité porasty do 20 m2 mimo zastavaného územia; ustanovenie sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na cintoríne alebo ako súčasť verejnej zelene,
2. pre stromy s obvodom do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ktoré rastú na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľností ako záhrady a v záhradkárskych alebo rekreačných osadách,
3. pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční najneskôr do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
4. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku,¹³⁾
5. ten, kto z dôvodov uvedených v tomto odseku pod písm. c) a d) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť do podateľne obecného úradu a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

(4) Pokosenú trávu a iné zostatky zelene, konáre z rezu kríkov alebo stromov a vyťaženú drevnú hmotu po výrube drevín je vlastník, správca, nájomca alebo užívateľ povinný odstrániť do 3 dní od vykonania prác v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení n. p. a VZN o komunálnom odpade a drobnom stavebnom odpade v platnom znení, ak to poveternostné podmienky a stav povrchu dotknutého pozemku umožňuje.

(5) Pokosená tráva, rozdrvené konáre drevín a ďalší biologicky rozložiteľný komunálny odpad sa zhodnocuje kompostovaním na pozemku,¹⁴⁾ na ktorom vznikli; toto neplatí pre verejnú zeleň a verejné priestranstvá podľa čl. 3 ods. 13.

(6) Kompostéry je možné umiestniť vo vzdialenosti najmenej 5 metrov od hranice pozemku, ak tento susedí s verejným priestranstvom alebo cestnou komunikáciou; ak pozemok susedí s pozemkom alebo obytnou budovou inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby je najmenšia vzdialenosť od hranice pozemku 2 metre a/alebo 5 metrov od obytnej budovy vo vlastníctve inej osoby; rovnaké podmienky platia pre umiestňovanie skládky stavebného materiálu, skládky palivového dreva, miesta pre chov domácich zvierat a jeho ustajnenie a pod.

(7) Je zakázané ponechávať alebo ukladať trávu, konáre a iný biologicky rozložiteľný odpad na brehoch drobných vodných tokov, vhadzovať do koryta vodného toku, premiestňovať z miesta ich pôvodu na iné pozemky (okrem plôch verejnej zelene) alebo odkladať do voľnej prírody.

(1) Povinnosťou každého je na verejných priestranstvách a plochách s verejnou zeleňou udržiavať čistotu a poriadok, neodhadzovať akýkoľvek odpad, a vyvarovať sa všetkého, čo by ohrozilo alebo narušilo účel, ktorému má verejná zeleň slúžiť.

(2) Na plochách verejnej zelene je zakázané najmä

1. trhať kvety a rastliny, lámať a orezávať stromy, kry a ich vetvy, inak poškodzovať zeleň vrátane poškodzovania pôdneho krytu; za poškodzovanie stromov sa považuje aj neodborný alebo neoprávnený zásah spojený s tvarovaním koruny,
2. svojvoľne vysádzať alebo presádzať stromy, kry a iný rastlinný materiál,
3. užívať trávnaté plochy na jazdu, zastavenie a státie (parkovanie) motorových a nemotorových vozidiel; neplatí pre vozidlá sadovníckej údržby a vozidlá zvláštneho určenia,
4. umiestňovať predajné stánky, pojazdné maringotky, informačné a propagačné tabule mimo vyhradených plôch,
5. vyhŕňať posypový materiál z cestných komunikácií na trávnaté plochy,
6. odkladať rozličný odpad a vytvárať skládky komunálneho odpadu, stavebného alebo iného materiálu

(3) Každý kto zistí činnosti zakázané v tomto článku a súvisiace poškodzovanie majetku obce, ktorým je verejná zeleň, je povinný túto skutočnosť oznámiť do podateľne obecného úradu alebo niektorému z verejných činiteľov obce, tzn. starostovi, poslancovi, členovi niektorej z komisií alebo orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

(4) Zakladanie, starostlivosť a obnovu zelene na verejných priestranstvách, ktoré sú vo vlastníctve, správe, nájme alebo užívaní obce, vykonávajú odborné právne subjekty poverené alebo zriadené obcou.

(5) Výber plôch na založenie verejnej zelene je súčasťou spracovania príslušného druhu územno-plánovacej dokumentácie alebo územno-plánovacieho podkladu, ktorému predchádza inventarizácia a evidencia pozemkov obce vhodných na náhradnú výsadbu v zmysle § 48 zákona č. 543/2002 Z. z.

(6) Na založenie novej plochy verejnej zelene, obnovu existujúcej zostatkovej nezastavanej plochy alebo plochy ruderálnej zelene, musí byť vypracovaná projektová dokumentácia v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona v znení n. p. Projekt už v štádiu zámeru schvaľuje obecné zastupiteľstvo na návrh príslušnej komisie alebo orgánu zriadeného zastupiteľstvom.

(7) Výška vysádzaných stromov na plochách verejnej zelene je minimálne 220 cm. Vysadené stromy sa chránia k tomu určenými chráničkami najmenej po dobu sedem rokov.

(1) V katastrálnom území obce sa nachádzajú tieto významné alebo potenciálne významné chránené územia alebo krajinné prvky

1. Neslušské penovcové pramene,¹⁵⁾ zvažovaná lokalita európskeho významu SKUEV 0646 bez bližšieho vymedzenia rozlohy areálu s predpokladaným 2. stupňom ochrany podľa ustanovení § 15 zákona č. 543/2002 Z. z.; táto lokalita vyžaduje obnovu,
2. lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop.) v osade Šindelná, parcela č. C-KN 4162 s výmerou 648 m2, ktorá je vedená ako záhrada na LV č. 738. chránený strom má pásmo ochrany II. stupňa o polomere 10 m podľa § 13 zákona č. 543/2002 Z. z.; lipa má obvod kmeňa 440 cm, výšku 20 m, priemer koruny 18 m a vek 350 rokov.

(2) Starostlivosť o chránené územie a opatrenia ekologickej stability a biodiverzity krajinného prvku obec určí programom starostlivosti alebo obnovy v spolupráci s Okresným úradom v sídle kraja, odbor starostlivosti o ŽP v Žiline, CHKO Kysuce v Čadci, resp. inými organizáciami štátnej ochrany prírody (Natura 2000) a prípadne samosprávou dotknutej obce.

(1) Na území obce sa nachádzajú tieto biocentrá a biokoridory regionálneho a miestneho významu

1. regionálne biocentrum RBc 12v oblasti Chotárny kopec – osada Petránky,
2. regionálne biocentrum RBc 13 v oblasti Škorča – Tábor,
3. genofondové lokality regionálneho významu, ktorými sú
   • KM 2 – Škorvanovci (pôvodný názov Jurdovci),
   • KM 3 – Žarnovka (záver potoka),
   • KM 5 – Kubalovce,
   • KM 8 – Majer (na hranici k. ú. obce),
   • KM 9 – Janáčovci,
   • KM 10 – Červené – lúky,
   • KM 11 – Červené – slatina s penovcovým prameniskom v lesnom poraste,
   • KM 13 – Parišovský potok,
   • KM 14 – Štrbove lúky (na hranici k. ú.),
   • KM 17 – Rudinský potok (na hranici k. ú.),
   • KM 18 – Dubská hora,
   • KM 19 – Suľkovský potok (na hranici k. ú.).,
4. miestne genofondové lokality, ktorými sú
   • GL 1 – Chovancovce (floristická a zoologická),
   • GL 2 – Lyžiarský vlek (floristická),
   • GL 3 – Nad Janáčovcami (floristická a zoologická),
   • GL 4 – Pasienky pri osadách Ondruškovce a Kantorovce,
   • GL 5 – Slatinné prameniská v osade Hutyrovce,
   • GL 6 – Slatinné prameniská Pod zjazdovkou,
   • GL 7 – Mokrade Kočí zámok,
5. štyri pramene minerálnej vody sírovodíkového typu s klasickým vajcovým zápachom bez zabezpečenej ochrany a bližšieho určenia miesta a rozlohy obcou chráneného areálu.

(2) Starostlivosť o biocentrum alebo biokoridor a opatrenia ekologickej stability a biodiverzity prvkov uvedených v ods. 1 obec určí programom starostlivosti alebo obnovy v spolupráci s Okresným úradom v sídle kraja, odbor starostlivosti o ŽP v Žiline, CHKO Kysuce v Čadci, resp. inými organizáciami štátnej ochrany prírody (Natura 2000) a prípadne samosprávou dotknutej obce.

(1) Územie obce je dominantne lesná krajina, pričom lesné pozemky podľa katastra nehnuteľností tvoria plochy o rozlohe 1.484,3 ha, čo značí 58,25 % katastrálneho územia (0,47 ha/obyvateľa). Jedná sa o hospodárske lesy podľa ustanovení § 15 zákona o lesoch.¹⁶⁾

(2) Mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia.

(3) Lesy v obci vlastnia a obhospodarujú tieto lesné združenia vlastníkov lesného majetku a obec

(1) Každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky.

(2) Pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie, rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa a pokyny obhospodarovateľa lesa, člena lesnej stráže a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

(3) Na lesných pozemkoch je zakázané najmä¹⁷⁾

1. vykonávať terénne úpravy, stavať ploty alebo budovať chodníky, narúšať pôdny kryt, odvážať lesnú pôdu alebo hrabanku,
2. zakladať alebo udržiavať otvorené ohne na nich alebo v ich ochrannom pásme¹⁸⁾ mimo vyznačených miest,
3. jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy; to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25 zákona o lesoch (sprístupňovanie lesa a využívanie lesných ciest),
4. ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi,
5. zakladať skládky odpadov alebo znečisťovať lesné pozemky odpadmi,¹⁹⁾
6. fajčiť alebo odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,²⁰⁾
7. narušovať vodný režim najmä odvodňovaním pozemkov alebo úpravami vodných tokov v rozpore s osobitnými predpismi;²¹⁾ platí aj pre obhospodarovateľov lesov.
8. voľne púšťať psov okrem psov poľovníckych a služobných pri výkone povinností, alebo iné domáce zvieratá,
9. vypaľovať porasty bylín, krov alebo stromov.²²⁾

(1) Bežným hospodárením v lesoch je taký spôsob vykonávania obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, prepravy dreva, sprístupňovania lesa, lesníckotechnických meliorácií, zahrádzania bystrín a ochrany lesa, ktorý pri dodržaní príslušných ustanovení zákona o lesoch umožňuje v súlade s princípmi trvalo udržateľného hospodárenia racionálne využívanie všetkých jeho funkcií.²³⁾

(2) Obhospodarovateľ lesa je povinný najmä

1. obnovu lesa na holine vykonať najneskôr do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla,²⁴⁾
2. zabezpečiť, aby sa ťažba²⁵⁾ uskutočňovala takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, vodné toky, následný lesný porast, priľahlé stromy a kvalitu ťaženého dreva; najneskôr po ukončení ťažby zabezpečiť bezodkladné ošetrenie narušenej lesnej pôdy, koryta vodného toku, lesného porastu a priľahlých stromov tak, aby nedochádzalo k ich ďalšiemu poškodeniu,²⁶⁾
3. udržiavať okraje lesných porastov tak, aby sa zamedzilo vzniku ruderálnych porastov (najmä činnosť pravidelného kosenia a výrubu náletových drevín).

(3) Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je ďalej povinný

1. pri sústreďovaní, preprave a usk-ladňovaní dreva zabrániť nadmernému poškodzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov; po ukončení činnosti vykonať opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie negatívnych dôsledkov poškodenia a na zabránenie ďalšieho poškodzovania, najmä vodnou eróziou,²⁷⁾
2. v odôvodnených prípadoch je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva oprávnený použiť cudzie pozemky na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom o výške a o spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov.²⁸⁾

(4) Je zakázané viesť cesty, zvážnice a približovacie linky korytami drobných vodných tokov v pozdĺžnom smere.²⁹⁾

(5) Vlastníci a správcovia sú povinní lesné cesty³⁰⁾ udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené³¹⁾ a zabezpečiť funkčnosť pozdĺžnych a priečnych odvodňovacích zariadení. Pri vzniku mimoriadnych situácií v lesoch sú povinní bezodkladne zabezpečiť prejazdnosť lesných ciest najmä pre potreby zložiek integrovaného záchranného systému.³²⁾

(6) Lesníckotechnické meliorácie sú najmä opatrenia na protieróznu ochranu lesných pozemkov a na odstraňovanie následkov svahových zosuvov; vykonávajú sa ako úlohy programu starostlivosti o lesy alebo ak obhospodarovateľ lesa svojou činnosťou vyvolal potrebu vykonať tieto opatrenia.³³⁾

(7) Zahrádzanie bystrín v lesoch je súbor biologických, technických alebo organizačných opatrení v povodiach drobných vodných tokov zameraných na ochranu pred povodňami³⁴⁾ a zmiernenie eróznych procesov. Zahrádzanie bystrín v lesoch vo verejnom záujme zabezpečuje správca vodného toku.³⁵⁾

(8) Súčasťou programu starostlivosti o lesy³⁶⁾ sú tiež prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch a plán lesníckotechnických meliorácií; týmto nie sú dotknuté konania podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, vodného zákona a cestného zákona v znení n. p.

(1) Porušenie ustanovení tohto nariadenia bude kvalifikované ako priestupok (zavinené konanie), ak nepôjde o konanie opodstatňujúce uloženie pokuty podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny alebo iných osobitných predpisov.

(2) Fyzickej osobe, ktorá priestupok spácha, možno uložiť pokutu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení n. p.

(3) Právnickej osobe alebo fyzickej osobe –oprávnenej na podnikanie, ktorá poruší ustanovenia tohto nariadenia, môže starosta obce uložiť pokutu do 6.638 EUR podľa ustanovení § 27b zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení n. p.

(4) Konaním o priestupku alebo sankcii podľa ods. 1, 2 a 3 nie sú dotknuté konania oprávnených orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátneho dozoru v lesoch podľa zákona č. 326/2005 Z. z.

(5) Kontrolu dodržiavania tohto nariadenia vykonávajú

1. zamestnanci obecného úradu pri výkone práce vo verejnom záujme³⁷⁾ spôsobilí konať v oblastiach starostlivosti o ŽP, ochrany prírody a krajiny, úseku odpadového hospodárstva a komunálneho odpadu, úseku vodného hospodárstva a verejného vodovodu, úseku cestného hospodárstva (miestne komunikácie a účelové komunikácie) a úseku stavebného poriadku a územného plánovania,
2. správcovia zariadení občianskej vybavenosti s pôsobnosťou v oblasti verejnej zelene,
3. obecné zastupiteľstvo a poslanci obecného zastupiteľstva pri výkone poslaneckého mandátu,
4. členovia komisií alebo orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom pri výkone práce vo verejnom záujme.

(1) Návrh nariadenia o tvorbe, ochrane, správe a údržbe alebo obnove zelene a zásadách ochrany prírody a krajiny bol vyvesený na verejné pripomienkovanie na úradnej tabuli Obce Nesluša dňa 5. septembra 2016 a zvesený dňa 20. septembra 2016.

(2) Na tomto nariadení sa uznieslo Obecné zastupiteľstvo v Nesluši dňa 16. decembra 2016 uznesením č. IV-15/2016.

(3) Toto nariadenie bolo vyhlásené vyvesením na úradnej tabuli Obce Nesluša dňa 16. decembra 2016 a zvesené dňa xx. januára 2017 a nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2017.

Prílohy

• Schválené znenie: Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2016 (pdf).